Pikantnosť, jednoduchosť a sezónnosť jedál z južnej Indie oceňuje celý svet. Shonali Mutalali hovorí o úlohe miestnych autorov kuchárskych kníh pri podpore tohto záujmu.
„Ani sme sa nepokúšali nájsť vydavateľa,“ hovorí Mallika Badrinath. "Kto potrebuje knihu o vegetariánskom jedle z južnej Indie?" V roku 1998, keď napísala svoju prvú knihu Vegetarian Sauces, sa jej manžel ponúkol, že ju vytlačí na vlastné náklady, aby ju distribuoval rodine a priateľom. „Za tri mesiace sme predali 1000 12 kníh,“ hovorí. "A to bez prenosu do obchodov." Pôvodne bola cena XNUMX rupií, teda nákladová cena. Dnes, po početných dotlačoch, sa z tejto knihy predalo už milión kusov. Rozšírila sa do celého sveta.
Globálny trh s miestnou kuchyňou? Musíte uznať, že to trvalo. Po celé roky sa dobrodružní autori knihy zameriavali na publikum, ktoré chcelo indické jedlo „v štýle reštaurácie“: dal mahani, kura 65 a rybie koláče. Alebo pre tých, ktorí majú radi skutočnú indickú exotiku: kari, biryani a kebab – najmä pre málo zainteresovaný západný trh.
Za posledných desať rokov však miestni spisovatelia objavili globálny trh, ktorý všetci ignorujú len preto, že nevedia, že existuje. Ide o ženy v domácnosti, mladých profesionálov a študentov. Blogeri, experimentálni kuchári a nekonzervatívni kuchári. Vegetariáni a nevegetariáni. Jediné, čo majú spoločné, je rastúci záujem o slané, jednoduché a sezónne jedlá z južnej Indie. Niektorí z nich používajú kuchárske knihy, aby vytvorili jedlo svojich babičiek. Niektorí – vyskúšať neznáme, ale atraktívne zahraničné jedlá. Triumf togayal? Musíme uznať, že na tom niečo je.
Možno túto snehovú guľu odštartovala šikovná marketingová stratégia Mallika. "Požiadali sme supermarkety, aby knihu umiestnili blízko pokladne, pretože sme vedeli, že ľudia, ktorí si ju chcú kúpiť, nechodia do kníhkupectiev."
Dnes je autorkou 27 anglických kuchárskych kníh, z ktorých všetky boli preložené do tamilčiny. Okrem toho 7 bolo preložených do telugčiny, 11 do kannadčiny a 1 do hindčiny (ak vás zaujímajú čísla, je to asi 3500 receptov). Keď písala o varení v mikrovlnnej rúre, výrobcovia uviedli, že ich predaj v mikrovlnnej rúre vzrástol. Napriek veľkému trhu však hľadanie vydavateľov nebolo jednoduchšie.
Potom Chandra Padmanabhan pozvala predsedu HarperCollins na večeru a svojím jedlom naňho tak zapôsobila, že ju požiadal, aby napísala knihu. Dakshin: Vegetarian Cuisine of South India bola vydaná v roku 1992 a za tri mesiace sa z nej predalo takmer 5000 kópií. „V roku 1994 austrálska pobočka HarperCollins uviedla túto knihu na svetový trh a bola veľmi úspešná,“ hovorí Chandra a dodáva, že silný predaj ju inšpiroval k napísaniu ďalších troch kníh, všetky na rovnakú tému – varenie. „Možno sa predávajú tak dobre, pretože po celom svete je toľko Tamilov. Možno preto, že veľa ľudí sa zaujíma o vegetariánstvo, ale nevedia, ako takéto jedlo variť. Zatiaľ čo takmer každý recept možno nájsť online, knihy sú autentickejšie.“
Avšak až v roku 2006, keď Jigyasa Giri a Pratibha Jain získali viacero ocenení za knihu Cooking at Home with Pedata [Otcovská teta/: Vegetarian Recipes from Traditional Andhran Cuisine], si ľudia všimli vegetariánsku revolúciu.
Odhodlaní vydať svoju prvú knihu bez kompromisov v obsahu, založili si vlastné vydavateľstvo na zaznamenávanie receptov Subhadra Rau Pariga, najstaršej dcéry bývalého indického prezidenta VV Giriho. Na odovzdávaní cien Gourmand Awards, známych ako Oscary kuchárskych kníh v Pekingu, kniha zvíťazila v šiestich kategóriách vrátane dizajnu, fotografie a lokálneho jedla.
Ich ďalšia kniha, Sukham Ayu – „Ayurvedic Cooking at Home“ získala o niekoľko rokov na slávnostnom ceremoniáli v Paríži druhé miesto v cene „Najlepšia kuchárska kniha zdravého stravovania a diéty“. Bolo to oficiálne uznanie. Upma, dosai a cmar vstúpili na svetovú scénu.
Odmeny boli stále väčšie. Viji Varadarajan, ďalší talentovaný domáci kuchár, sa rozhodol posunúť o krok ďalej a ukázať, ako sa dá lokálna zelenina využiť na toľko rôznych spôsobov.
„Predtým si každý pestoval zeleninu na dvore. Museli byť kreatívni, a tak pre každú zeleninu vymysleli 20-30 receptov,“ vysvetľuje, aké ľahké je jesť „miestne, sezónne a tradičné jedlo“. Jej recepty, ktoré povzbudzujú ľudí, aby používali domácu zeleninu, ako je zimná voskovka, stonky banánov a fazuľa, oslavujú tradíciu. Jej šesť kuchárskych kníh, z ktorých dve boli preložené do tamilčiny a francúzštiny, získalo ocenenie Gourmand Awards v siedmich rôznych kategóriách. Jej najnovšia kniha Vegetarian Delicacies of South India získala cenu za najlepšiu vegetariánsku kuchárku v roku 2014.
Ako podnikavá predajkyňa predáva svoju knihu na Kindle. „Online predaj je pre autorov veľkou výhodou. Väčšina mojich čitateľov nechce chodiť do kníhkupectiev. Objednávajú knihy na Flipkarte alebo si ich sťahujú z Amazonu.“ Predala však asi 20000 XNUMX papierových kópií svojej prvej knihy Samayal. „Veľa mojich čitateľov žije v Amerike. Trh v Japonsku tiež rastie,“ hovorí. "Sú to ľudia, ktorí obdivujú, aké jednoduché a zdravé je naše jedlo."
Pure Vegetarianism od Prema Srinivasan, vydaný v auguste minulého roka, dodal tomuto vznikajúcemu žánru vedecký základ. Tento masívny zväzok so sparťansky jednoduchým obalom sa vážne pozerá na formovanie dnešných receptov, od chrámovej kuchyne až po obchodnú cestu s korením. Veľmi dôkladne sa zameriava na nový trh profesionálnych a akademických kuchárov, hoci domáci kuchári môžu tiež získať nápady z veľkej zbierky receptov a jedálnych lístkov.
Nie je prekvapením, že ďalšou vlnou sú knihy, ktoré sa špecializujú na určité aspekty takéhoto jedla. Napríklad Why Onions Weep: A Look at Iyengar Cuisine, ktorý vyhral Gourmand Award ešte v štádiu rukopisu v roku 2012! Spisovatelia Viji Krishnan a Nandini Shivakumar sa pokúsili nájsť vydavateľa – ako vidíte, niektoré veci sa nezmenili – a nakoniec knihu vydali minulý mesiac. Pod lesklou pevnou doskou je 60 receptov bez cibule, reďkovky a cesnaku.
"Tak sme vymysleli názov," usmieva sa Vigi. Pri krájaní cibule väčšinou plačeme. Ale nepoužívame ho v našich jemných jedlách, preto plače.“
Recepty sú autentické a ponúkajú množstvo variácií mnohých jedál, ktoré predvedú vynaliezavosť tradičnej kuchyne. „Dáme vám recepty na všetky ingrediencie, ktoré potrebujete,“ hovorí Nandini a hovorí o tom, ako sa trh rozrástol ďaleko za hranice Chennai a Indie. "Rovnako ako sa chcem naučiť, ako pripraviť 'skutočné' zelené kari, na celom svete sú ľudia, ktorí chcú vedieť, ako pripraviť 'skutočné' sambar."