Obsah
Dacrymyces chrysospermus (Dacrymyces chrysospermus)
- Oddelenie: Basidiomycota (Basidiomycetes)
- Pododdiel: Agaricomycotina (Agaricomycetes)
- Trieda: Dacrymycetes (Dacrymycetes)
- Podtrieda: Incertae sedis (neistej polohy)
- Poradie: Dacrymycetales (Dacrymycetes)
- Čeľaď: Dacrymycetaceae
- Rod: Dacrymyces (Dacrymyces)
- Typ: Dacrymyces chrysospermus (zlatý výtrus Dacrymyces)
- Dacrymyces palmatus
- Tremella palmata Schwein
Súčasný názov je Dacrymyces chrysospermus Berk. & MA Curtis
V roku 1873 túto hubu opísali britský mykológ Miles Joseph Berkeley (1803–1889) a Novozélanďan Moses Ashley Curtis, ktorí jej dali meno Dacrymyces chrysospermus.
Etymológia z δάκρυμα (dakryma) n, slza + μύκης, ητος (mykēs, ētos) m, huba. Špecifické epiteton chrysospermus pochádza z χρυσός (grécky) m, zlato a oσπέρμα (gréčtina) – semeno.
V niektorých anglicky hovoriacich krajinách majú huby rodu Dacrymyces alternatívny populárny názov „witches butter“, čo doslova znamená „maslo čarodejnice“.
v plodnici nie je výrazný klobúk, stonka a hymenofor. Namiesto toho je celá plodnica laločnatý alebo mozgový zhluk tvrdého, ale želatínového tkaniva. Plodnice s veľkosťou od 3 do 20 mm na šírku aj na výšku, najprv takmer guľovité, potom nadobúdajú čoraz viac vrásčitý laločnatý mozgový, mierne sploštený tvar, pričom nadobúdajú podobu nohy a hrebienka. Povrch je hladký a lepkavý, avšak pri zväčšení je badateľná mierna drsnosť.
Plodnice sa často spájajú do skupín od 1 do 3 cm na výšku a do 6 cm na šírku. Farba povrchu je sýta žltá, žltooranžová, miesto prichytenia k substrátu úzke a výrazne biele, pri usušení sa plodnica stáva priesvitnou červenohnedou.
Dreň elastická želatína, vekom mäkšia, má rovnakú farbu ako povrch plodníc. Nemá žiadnu výraznú vôňu a chuť.
spórový prášok - žltá.
spory 18-23 x 6,5-8 mikrónov, predĺžený, takmer valcovitý, hladký, tenkostenný.
Usadzuje sa na hnijúcich kmeňoch a pňoch ihličnatých stromov. Plody spravidla v skupinách na plochách dreva bez kôry alebo z trhlín v kôre.
obdobie plodenia – takmer celú sezónu bez snehu od jari do neskorej jesene. Môže sa objaviť aj pri zimných topeniach a dobre znáša zimovanie pod snehom. Areál rozšírenia je rozsiahly – v zóne rozšírenia ihličnatých lesov Severnej Ameriky, Eurázie. Dá sa nájsť aj severne od polárneho kruhu.
Huba je jedlá, ale nemá žiadnu chuť. Používa sa v surovom stave ako prísada do šalátov, vo varenej forme (v polievkach) a vo vyprážanej forme (zvyčajne v cestíčku).
Dacrymyces miznúce (Dacrymyces deliquescens)
– želatínový podobný príbuzný má menšie, nepravidelne guľovité plodnice pripomínajúce oranžové alebo žlté cukríky, so šťavnatejšou dužinou.
Zlaté spóry Dacrimyces, napriek úplne odlišným mikroskopickým znakom, majú tiež vonkajšiu podobnosť s niektorými typmi chvenia:
Chvejúca sa zlatá (Tremella aurantia) na rozdiel od spór dacrimyces aureus rastie na mŕtvom dreve listnatých stromov a parazituje na hubách rodu Stereum. Plodnice treska zlatého sú väčšie.
chvenie pomarančov (Tremella mesenterica)
– líši sa aj rastom na listnatých stromoch a parazituje na hubách rodu Peniophora. Plod pomarančového treska je celkovo väčší a v mieste prichytenia k substrátu nemá takú výraznú bielu farbu. Prášok spór je na druhej strane biely na rozdiel od žltého prášku spór Dacrymyces chrysospermus.
,
Foto: Vicki. Potrebujeme fotky Dacrymyces chrysospermus!