Spaľovanie plastového odpadu: je to dobrý nápad?

Čo robiť s nekonečným prúdom plastového odpadu, ak nechceme, aby sa lepil na konáre stromov, plával v oceánoch a nepchal žalúdky morských vtákov a veľrýb?

Podľa správy, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum, sa očakáva, že produkcia plastov sa v priebehu nasledujúcich 20 rokov zdvojnásobí. V Európe sa zároveň recykluje asi 30 % plastov, v USA len 9 % a vo väčšine rozvojových krajín z nich recyklujú najmenšiu časť alebo nerecyklujú vôbec.

V januári 2019 sa konzorcium petrochemických a spotrebných spoločností s názvom Aliancia boja proti plastovému odpadu zaviazalo minúť 1,5 miliardy dolárov na riešenie tohto problému počas piatich rokov. Ich cieľom je podporovať alternatívne materiály a systémy dodávok, propagovať recyklačné programy a – čo je kontroverznejšie – podporovať technológie, ktoré premieňajú plasty na palivo alebo energiu.

Rastliny, ktoré spaľujú plasty a iný odpad, môžu produkovať dostatok tepla a pary na napájanie miestnych systémov. Európska únia, ktorá obmedzuje skládkovanie organického odpadu, už dnes spaľuje takmer 42 % svojho odpadu; USA spália 12,5 %. Podľa Svetovej energetickej rady, siete akreditovanej v USA reprezentujúcej celý rad zdrojov energie a technológií, sektor projektov premeny odpadu na energiu pravdepodobne zažije v najbližších rokoch silný rast, najmä v ázijsko-pacifickom regióne. V Číne je už asi 300 recyklačných zariadení a niekoľko stoviek ďalších je vo vývoji.

„Keďže krajiny ako Čína zatvárajú svoje brány pred dovozom odpadu z iných krajín a preťažený spracovateľský priemysel sa nedokáže vyrovnať s krízou znečistenia plastmi, spaľovanie sa bude čoraz viac propagovať ako jednoduchá alternatíva,“ hovorí hovorca Greenpeace John Hochevar.

Je to však dobrý nápad?

Myšlienka spaľovania plastového odpadu na výrobu energie znie rozumne: plast sa napokon vyrába z uhľovodíkov, ako je ropa, a je hustejší ako uhlie. Rozšíreniu spaľovania odpadu však môžu brániť niektoré nuansy.

Začnime tým, že umiestnenie podnikov na energetické využitie odpadu je zložité: nikto nechce bývať vedľa závodu, v blízkosti ktorého bude obrovské smetisko a stovky smetiarskych áut denne. Tieto továrne sa zvyčajne nachádzajú v blízkosti komunít s nízkymi príjmami. V USA bola od roku 1997 postavená iba jedna nová spaľovňa.

Veľké továrne vyrábajú dostatok elektriny na napájanie desiatok tisíc domácností. Výskum však ukázal, že recyklácia plastového odpadu šetrí viac energie znížením potreby ťažby fosílnych palív na výrobu nového plastu.

Nakoniec, zariadenia na energetické využitie odpadu môžu uvoľňovať toxické znečisťujúce látky, ako sú dioxíny, kyslé plyny a ťažké kovy, aj keď v nízkych hladinách. Moderné továrne používajú na zachytávanie týchto látok filtre, ale ako uvádza Svetová energetická rada v správe z roku 2017: „Tieto technológie sú užitočné, ak spaľovne fungujú správne a emisie sú kontrolované.“ Niektorí experti sa obávajú, že krajiny, ktorým chýbajú zákony o životnom prostredí alebo nepresadzujú prísne opatrenia, sa môžu pokúsiť ušetriť peniaze na kontrolu emisií.

Nakoniec, spaľovanie odpadu uvoľňuje skleníkové plyny. V roku 2016 americké spaľovne vyprodukovali 12 miliónov ton oxidu uhličitého, z čoho viac ako polovica pochádzala zo spaľovania plastov.

Existuje bezpečnejší spôsob spaľovania odpadu?

Ďalším spôsobom premeny odpadu na energiu je splyňovanie, proces, pri ktorom sa plast taví pri veľmi vysokých teplotách v takmer úplnej absencii kyslíka (čo znamená, že nevznikajú toxíny ako dioxíny a furány). Ale plynofikácia je v súčasnosti nekonkurencieschopná kvôli nízkym cenám zemného plynu.

Atraktívnejšou technológiou je pyrolýza, pri ktorej sa plast drví a taví pri nižších teplotách ako pri splyňovaní a využívaní ešte menšieho množstva kyslíka. Teplo rozkladá plastové polyméry na menšie uhľovodíky, ktoré možno spracovať na motorovú naftu a dokonca aj iné petrochemické produkty vrátane nových plastov.

V súčasnosti je v USA v prevádzke sedem relatívne malých pyrolýznych závodov, z ktorých niektoré sú stále vo fáze demonštrácie, a táto technológia sa celosvetovo rozširuje, pričom zariadenia sa otvárajú v Európe, Číne, Indii, Indonézii a na Filipínach. Americká rada pre chémiu odhaduje, že v USA môže byť otvorených 600 pyrolýznych závodov, ktoré spracúvajú 30 ton plastov denne, čo predstavuje celkovo asi 6,5 milióna ton ročne – takmer jednu pätinu z 34,5 milióna ton. plastového odpadu, ktorý v súčasnosti krajina produkuje.

Technológia pyrolýzy dokáže spracovať fólie, vrecká a viacvrstvové materiály, s ktorými si väčšina technológií mechanického spracovania neporadí. Okrem toho neprodukuje žiadne škodlivé znečisťujúce látky okrem malého množstva oxidu uhličitého.

Na druhej strane kritici opisujú pyrolýzu ako drahú a nevyspelú technológiu. V súčasnosti je stále lacnejšie vyrábať naftu z fosílnych palív ako z plastového odpadu.

Je to však obnoviteľná energia?

Je plastové palivo obnoviteľným zdrojom? V Európskej únii sa za obnoviteľný považuje iba biogénny odpad z domácností. V USA 16 štátov považuje tuhý komunálny odpad vrátane plastov za obnoviteľný zdroj energie. Ale plast nie je obnoviteľný v rovnakom zmysle ako drevo, papier alebo bavlna. Plast nevyrastá zo slnečného žiarenia: vyrábame ho z fosílnych palív vyťažených zo zeme a každý krok v tomto procese môže viesť k znečisteniu.

„Keď zo zeme vyťažíte fosílne palivá, vyrobíte z nich plasty a potom tieto plasty spálite na energiu, je jasné, že to nie je kruh, ale čiara,“ hovorí Rob Opsomer z Ellen MacArthur Foundation, ktorý propaguje obehové hospodárstvo. použitie produktu. Dodáva: „Pyrolýzu možno považovať za súčasť obehového hospodárstva, ak sa jej výstupy využívajú ako suroviny pre nové vysokokvalitné materiály vrátane odolných plastov.“

Zástancovia kruhovej spoločnosti sa obávajú, že akýkoľvek prístup k premene plastového odpadu na energiu len málo znižuje dopyt po nových plastových výrobkoch, a tým menej zmierňuje klimatické zmeny. „Zamerať sa na tieto prístupy znamená odkloniť sa od skutočných riešení,“ hovorí Claire Arkin, členka Globálnej aliancie pre alternatívy spaľovania odpadu, ktorá ponúka riešenia, ako používať menej plastov, opätovne ich používať a viac recyklovať.

Nechaj odpoveď