Metabolický syndróm: príčiny, symptómy a liečba

Metabolický syndróm: príčiny, symptómy a liečba

Metabolický syndróm – ide o kombináciu hormonálnych a metabolických patológií, ako sú: obezita brušno-viscerálneho typu, poruchy metabolizmu sacharidov a lipidov, arteriálna hypertenzia, poruchy dýchania počas nočného spánku. Všetky tieto ochorenia spolu úzko súvisia a práve ich kombinácia rozhoduje o prítomnosti metabolického syndrómu u človeka. Tento komplex patológií predstavuje hrozbu pre ľudský život, preto ho odborníci nazývajú smrteľné kvarteto.

Ochorenie je medzi dospelou populáciou rozšírené natoľko, že metabolický syndróm možno prirovnať k epidémii. Podľa rôznych zdrojov ňou trpí 20 – 30 % ľudí vo vekovom rozmedzí od 20 do 49 rokov. V tomto vekovom rozmedzí je metabolický syndróm najčastejšie diagnostikovaný u mužov. Po 50 rokoch sa počet pacientov medzi mužmi a ženami stáva rovnaký. Zároveň existujú dôkazy, že ľudí s obezitou je každých 10 rokov o 10 % viac.

Tento syndróm nepriaznivo ovplyvňuje progresiu kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú spojené s aterosklerózou. Syndróm tiež zvyšuje riziko vzniku koronárnych komplikácií, ktoré vedú k smrti pacientov. Ak človek okrem toho trpí obezitou, pravdepodobnosť vzniku arteriálnej hypertenzie sa u neho zvyšuje o 50% alebo viac.

Hoci ani jedna ruská konferencia terapeutického profilu sa nezaobíde bez diskusie o metabolickom syndróme, v praxi sa pacienti stretávajú s tým, že často nedostávajú adekvátnu terapiu pre svoj stav. Podľa údajov Štátneho výskumného centra preventívnej medicíny je potrebná antihypertenzívna starostlivosť poskytnutá len 20 % pacientov, pričom adekvátnu hypolipidemickú liečbu dostáva len 10 % pacientov.

Príčiny metabolického syndrómu

Za hlavné príčiny metabolického syndrómu sa považuje predispozícia pacienta k inzulínovej rezistencii, nadmerný príjem tukov a nedostatok fyzickej aktivity.

Hlavná úloha vo vývoji syndrómu patrí inzulínovej rezistencii. Tento hormón je v ľudskom tele zodpovedný za mnohé dôležité funkcie, no jeho základným účelom je viazať sa na receptory, ktoré sú naň citlivé, ktoré sú prítomné v membráne každej bunky. Po adekvátnej komunikácii začne fungovať proces transportu glukózy do bunky. Na otvorenie týchto „vstupných brán“ pre glukózu je potrebný inzulín. Keď však receptory zostanú necitlivé na inzulín, glukóza nemôže vstúpiť do bunky a hromadí sa v krvi. V krvnom obehu sa hromadí aj samotný inzulín.

Príčiny vývoja metabolického syndrómu sú teda:

predispozícia k inzulínovej rezistencii

Niektorí ľudia majú túto predispozíciu už od narodenia.

Génové mutácie na chromozóme 19 vedú k nasledujúcim problémom:

  • Bunky nebudú mať dostatok receptorov, ktoré sú citlivé na inzulín;

  • Receptorov môže byť dostatok, ale chýba im citlivosť na inzulín, čo vedie k ukladaniu glukózy a potravy do tukového tkaniva;

  • Ľudský imunitný systém môže produkovať protilátky, ktoré blokujú receptory citlivé na inzulín;

  • Abnormálny inzulín bude produkovaný pankreasom na pozadí vyčerpania aparátu orgánu zodpovedného za produkciu beta proteínu.

Existuje asi 50 génových mutácií, ktoré môžu viesť k inzulínovej rezistencii. Vedci zastávajú názor, že citlivosť ľudského inzulínu sa v dôsledku evolúcie znížila, čo jeho telu umožnilo bezpečne znášať dočasný hlad. Je známe, že starovekí ľudia často pociťovali nedostatok potravín. V dnešnom svete sa všetko dramaticky zmenilo. V dôsledku nadmerného príjmu potravín bohatých na tuky a kilokalórie sa hromadí viscerálny tuk a vzniká metabolický syndróm. Koniec koncov, moderný človek spravidla nepociťuje nedostatok jedla a konzumuje hlavne mastné jedlá.

[Video] Dr. Berg – Monitorujte inzulín na metabolický syndróm. Prečo je to také dôležité?

Nechaj odpoveď