Krzysztof J. Filipiak: kardiológ odporúča pohár vína k jedlu, zvyčajne červené, vždy suché
Štart Vedecká rada Preventívne vyšetrenia Rakovina Cukrovka Kardiologické ochorenia Čo je s Poliakom? Žite zdravšie Správa 2020 Správa 2021 Správa 2022

Redakčná rada MedTvoiLokony v súlade so svojím poslaním vynakladá maximálne úsilie na poskytovanie spoľahlivého medicínskeho obsahu podporeného najnovšími vedeckými poznatkami. Dodatočný príznak „Skontrolovaný obsah“ znamená, že článok bol skontrolovaný alebo napísaný priamo lekárom. Toto overenie v dvoch krokoch: lekársky novinár a lekár nám umožňuje poskytovať obsah najvyššej kvality v súlade so súčasnými medicínskymi poznatkami.

Našu angažovanosť v tejto oblasti ocenila okrem iného aj Asociácia novinárov pre zdravie, ktorá udelila redakčnej rade MedTvoiLokony čestný titul Veľký pedagóg.

V mnohých populárnych publikáciách sa môžeme dočítať, že červené víno, konzumované v miernom množstve, podporuje zdravie, najmä zdravie srdca. Tento nápoj obsahuje veľa prospešných zlúčenín, ktoré prirodzene podporujú jeho prácu. Je to však pravda alebo ide o rafinovane zamaskovanú reklamu na alkohol, ktorý sa oficiálne nesmie propagovať? Pýtame sa prof. n. med. Krzysztof J. Filipiak, kardiológ a odborník na víno.

  1. Malé množstvá vína môžu dobre pôsobiť na zdravie srdca a krvného obehu. Môžu za to polyfenoly obsiahnuté v tomto nápoji
  2. Profesor Filipiak hovorí, ktoré kmene obsahujú najviac kardioprotektívnych látok
  3. Odborník vysvetľuje aj to, či na srdce priaznivo pôsobia iba červené vína
  4. – Zvážte miernu spotrebu. Kardiológ odporúča víno, zvyčajne červené, vždy suché – hovorí profesor v rozhovore pre Medonet
  5. Skontrolujte si zdravie. Stačí odpovedať na tieto otázky
  6. Viac takýchto príbehov nájdete na domovskej stránke TvoiLokony

Monika Zieleniewska, MedTvoiLokony: Vraj aj lekári hovoria, že pohár vína k večeri neškodí a dokonca pomáha zdraviu. A profesor?

Na túto tému sa vyjadril prof. hab. med. Krzysztof J. Filipiak: Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že aj malé množstvá alkoholu sú škodlivé a jeho konzumácia je určite spojená so zvýšeným rizikom cirhózy, niektorých druhov rakoviny či záchvatových srdcových arytmií, no metodológia týchto štúdií je spochybňovaná. Pre lekára je najdôležitejšie zistiť, či konzumácia malého množstva alkoholu prispieva k celkovej úmrtnosti. A tu sa ukazuje, že túto úmrtnosť nezvyšuje, ba možno aj mierne znižuje.

Predpokladá sa, že alkohol prispieva k zvýšeniu výskytu cirhózy pečene a niektorých druhov rakoviny, ale na oplátku znižuje riziko srdcového infarktu, aterosklerózy a kardiovaskulárnych úmrtí. Zrejme preto sa kardiológovia už roky na malé množstvá alkoholu vo víne pozerajú liberálnejšie a gastrológovia a hepatológovia k nemu majú kritickejší postoj.

  1. Pozri aj: Čo nezje hepatológ? Tu sú produkty, ktoré našej pečeni škodia najviac

Aké víno teda znesú kardiológovia a prečo práve červené?

Možno začnime tým, že si najskôr zadefinujeme, čo je víno. Víno je produkt získaný alkoholovým kvasením pravého hrozna Vitis vinifera s obsahom minimálne 8,5 %. alkohol.

Náš záujem sa totiž už dlhé roky sústreďuje na červené víno, pretože obsahuje veľa kardioprotektívnych látok. Pochádzajú zo samotnej hroznovej šťavy a je ich viac v červenej, tmavej šupke bobúľ hrozna ako v dužine. Zdá sa teda, že červené vína vyrobené z červeného hrozna sú viac kardioprotektívne.

Už roky hovoríme o vínnych kmeňoch obsahujúcich najmä veľa polyfenolov a tu stojí za to odporučiť: Cannonau di Sardegna – pôvodné sardínske hrozno, ktoré tradične pijú miestni roľníci a dnes – sardínske obyvateľstvo, teda ľudia, medzi ktorými väčšina storočných ľudí žije na našom kontinente . Za odporúčanie stoja aj kmene Nového sveta – austrálsky Shiraz, argentínsky Malbec, uruguajský Tannat, juhoafrický Pinotage, ktoré obsahujú veľké množstvo polyfenolov a navyše sa pestujú na južnej pologuli, kde je vzduch menej znečistený ako na severnej pologuli.

Rozdelenie vinárskeho sveta na plodiny Starého sveta – žlté, európske vína, kultúry Stredomoria a Nového sveta a zelené – krajiny, kde sa pestovanie hrozna rozšírilo v XNUMX. storočí; mapa ukazuje cirkuláciu vetrov typických pre našu zemeguľu (červené šípky) prenášajúcich znečistenie ovzdušia; Iba na južnej pologuli sa táto cirkulácia vyskytuje v krajinách s nízkym znečistením ovzdušia;

Mapu pripravil prof. Krzysztof J. Filipiak

Takže európske vína môžu byť škodlivejšie?

Európske kmene nás prekvapujú aj svojimi novoobjavenými kardioprotektívnymi vlastnosťami. Napríklad Apulian, teda juhotalianske vína ako Negroamaro, Susumaniello alebo Primitivo, majú široký protizápalový a antioxidačný účinok; Balkánsky kmeň Refosco sa vyznačuje obzvlášť vysokou saturáciou konkrétnym polyfenolom – furaneolom a tomuto kmeňu sa pripisuje aj zlepšenie periférneho krvného obrazu. Ďalší klenot južného Talianska – čierne Aliagnico – obsahuje niekoľko desiatok identifikovaných zlúčenín zo skupiny polyfenolov s antiaterosklerotickými a protizápalovými vlastnosťami. Vo vynikajúcich – aj v Poľsku pestovaných – kmeňoch druhu Pinot noir je veľký výskyt takzvaného oranžového antokyanínu – callistefínu, ktorý sa nachádza aj v granátových jablkách, jahodách a čiernej kukurici.

Vráťme sa k predchádzajúcej otázke, mali by sme sa vzdať bielych vín?

Mám dobrú správu pre ľudí, ktorí ich majú radi. V sicílskom Zibibbo boli okrem dodnes študovaných terpénov (linalool, geraniol, nerol) identifikované veľmi zaujímavé deriváty kyanidínu so silnými antioxidačnými, protirakovinovými a protizápalovými účinkami (chryzantém). Ide o rovnakú zlúčeninu, ktorú nám príroda poskytuje v hojnosti v čiernych ríbezliach.

V mnohých bielych vínach: Sauvignon blanc, Gewurztraminerach, Reslingach nájdeme množstvo zlúčenín s prítomnosťou sulfhydrylových skupín – SH, teda látok so silnými antioxidačnými až detoxikačnými vlastnosťami, pretože viažu ťažké kovy. Ako mi žartovne hovoria profesori kardiológie – milovníci vína z Talianska, práve preto musíte biele vína piť s čoraz viac kontaminovanými morskými plodmi a rybami.

Nie každý vie, že pyrazínové zlúčeniny sú zodpovedné za charakteristické tóny egreše, najmä v mojom obľúbenom novozélandskom Sauvignon blanc. Rovnaké zlúčeniny nájdeme v bežne používaných liekoch proti tuberkulóze a v bortezomibe – novom lieku na mnohopočetný myelóm.

V krajinách s chladnejším podnebím sa vyskytujú takzvané hybridné kmene obsahujúce veľa chemicky aktívnych zlúčenín podporujúcich fyziologické procesy. Mám na mysli takzvané produkty degradácie mastných kyselín – hexanal, hexanol, hexenal, hexenol a ich deriváty – tých je zase veľa v kmeni pestovanom v Poľsku – maršal Foch. Takzvaná chémia vína je naozaj fascinujúca.

Pri diskusii o pozitívnom vplyve vína na náš organizmus sa na prvom mieste spomína srdce. Aké sú blahodarné účinky vína?

Je to najmä vďaka neustále sa rozširujúcim poznatkom o vplyve alkoholu – ešte raz zdôrazňujem, pravidelne konzumovaného vo veľmi malých množstvách – na činnosť cievneho endotelu a krvných doštičiek. Alkohol obsiahnutý vo víne pôsobí mierne protidoštičkovým účinkom, znižuje tvorbu krvných zrazenín (trombínový efekt), zlepšuje expresiu látok, ktoré sú prirodzenými rozpúšťadlami krvných zrazenín (ovplyvňuje endogénnu fibrinolýzu), znižuje okysličovanie zlého LDL cholesterolu cirkulujúceho v krvi, zvyšuje koncentráciu dobrého HDL cholesterolu, zvyšuje tvorbu oxidu dusnatého v endotelových bunkách a znižuje tvorbu fibrinogénu. Takže v skratke a zjednodušení.

Vo všeobecnosti nie je rozhodnuté, či tu majú väčší význam látky obsiahnuté vo víne alebo samotný alkohol. Zdá sa, že ide o kolektívnu akciu. Je ťažké presne uskutočniť takýto výskum, pretože víno je nízkopercentná, fermentovaná ušľachtilá viničová šťava, obsahujúca stovky chemických zlúčenín neznámej úlohy. Navyše, každá odroda hrozna je jedinečný druh, s odlišným zložením a sú ich popísané desiatky tisíc.

Slovo polyfenoly bolo spomenuté mnohokrát. Aké sú tieto vzťahy?

Zjednodušene povedané, polyfenoly sú skupinou fenolových zlúčenín so silným antioxidačným účinkom, a preto potenciálne znižujúce riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny. Polyfenoly možno ďalej klasifikovať na taníny (estery kyseliny galovej a sacharidy) a flavonoidy, ktoré sú pre nás obzvlášť zaujímavé.

Flavonoidy sú farby vynájdené prírodou, zodpovedné za farby všetkých darov prírody – ovocia a zeleniny. Významnú úlohu zohrávajú aj – antioxidanty, insekticídy, fungicídy, preto sa ukladajú najmä v povrchových vrstvách rastlinných pletív a dodávajú im intenzívnu farbu. Keď premýšľame o týchto vzťahoch, vraciame sa k pochopeniu dôvodov, prečo sme obzvlášť dychtiví hovoriť o červenej, a nie o bielej alebo ružovej. Flavonoidy sú súhrnným názvom mnohých zlúčenín ďalej klasifikovaných ako flavonoly, flavóny, flavanóny, flavanonoly, izoflavóny, katechíny a antokyanidíny.

O resveratrole sa prednedávnom veľa písalo. Je to flavonoid, ktorý je obzvlášť dôležitý pre vaše zdravie?

Resveratrol je jedným z vyše osemtisíc. opísali flavonoidy, ale v skutočnosti sme spoznali asi 500 týchto zlúčenín. Resveratrol bol jedným z prvých, ale súčasný výskum nenaznačuje, že je svätým grálom flavonoidov. Zdá sa, že len prírodná kombinácia stoviek flavonoidov dáva plný antioxidačný účinok. V súčasnosti vychádza oveľa viac zaujímavých prác, napríklad o kvercetíne.

  1. Doplnok stravy s resveratrolom si môžete kúpiť v Medonet Market

Ako teda určiť dávku alkoholu, ktorá je zdraviu prospešná?

Máme s tým problém. Propagácia alkoholu, najmä v našej časti Európy, kde doteraz dominovala konzumácia silných alkoholov, je neprijateľná. Ako lekári musíme pracovať na zmene postojov našich pacientov, nikdy ich nepresviedčať, aby pili alkohol, ale tiež poukázať na výhody pitia mierneho množstva červeného vína v rámci stredomorskej diéty.

Keď som písal recenziu na knihu „Víno je dobré pre srdce“ od starších kardiológov zaoberajúcich sa vínom v Poľsku – prof. Władysław Sinkiewicz, spadla na mňa vlna nepríjemných komentárov na sociálnych sieťach. Musí byť zabezpečená sloboda hovoriť o tom. Ako mladý lekár som kedysi pripravoval výskumný projekt, v ktorom sme hodnotili vplyv rôznych kmeňov červeného vína na expanziu endotelu. Bioetický výbor Lekárskej univerzity vo Varšave vtedy nesúhlasil s jej konaním, pričom využil poľský zákon o výchove v triezvosti. Odvolal som sa proti jej rozhodnutiu na bioetickú komisiu ministerstva zdravotníctva a táto komisia nesúhlasila so štúdiou, v ktorej študenti – dobrovoľníci mali vypiť 250 ml červeného vína a podrobiť sa neinvazívnym testom funkcie cievneho endotelu. Profesor medicíny z tejto komisie sa s hrôzou spýtal, či vyšetrovaným študentom poskytneme na druhý deň práceneschopnosť z vyučovania. Štúdia nevyšla a o pár rokov neskôr som v dobrom vedeckom časopise našiel veľmi podobnú americkú.

Záver je teda jediný – neodsudzujme poznatky o víne a vinárskom výskume. Na jednej strane máme jasné usmernenia Poľského fóra pre prevenciu kardiovaskulárnych chorôb: „neodporúčajú sa akékoľvek odporúčania týkajúce sa začatia alebo zintenzívnenia konzumácie alkoholu, zamerané na dosiahnutie priaznivých účinkov na zdravie“, na druhej strane – odkazuje na na „štartovanie“ a „intenzívnenie“. Takže pre ľudí, ktorí pijú víno k večeri, stojí za to len upraviť jeho typ, dávku a podporiť znalosti o výbere kmeňa. Toto je môj výklad.

Okrem toho, keďže víno sprevádza jedlo, nemali by sme dávať pozor na jedlo?

Zvážte, čo pijeme, s čím kombinujeme víno, akú stravu, či jeme veľa zeleniny a ovocia, alebo obmedzujeme živočíšne tuky a červené mäso. Možno je lepšie namiesto kalorického dezertu plného cukru a tuku vypiť pohár vína? Dnes už o tom nepochybujeme. Priznávam, že keď pacient vstúpi do ordinácie a v prvých slovách rozhovoru hrdo povie, že nikdy „nefajčí ani nepije“, zaujímalo by ma, aké povrchné je vzdelávanie v Poľsku, keďže smrteľná závislosť od fajčenia sa v mysliach zrovnoprávnila pacientov s pitím vína.

Dočítala som sa, že víno zlepšuje zdravotný stav aj ľuďom s demenciou, cukrovkou 2. typu, predchádza depresiám, podporuje dlhovekosť a dobré baktérie v črevách. Je to všetko pravda?

Príliš veľa otázok na jeden rozhovor... Odvolávam sa na knihu prof. Władysław Sinkiewicz. Profesor dlhé roky viedol Kardiologickú kliniku Univerzity Mikuláša Koperníka v Bydgoszczi, dnes už na dôchodku má zrejme viac času venovať sa tejto problematike a preto vznikla prvá poľská monografia na túto tému. Na juhu Poľska pôsobí aj ďalší enokardiológ (také slovo – neologizmus – zdôrazňujúci vzťah enológie a kardiológie) – prof. Grzegorz Gajos z Krakova. A práve pripravujem referát o vínnej réve a niektorých kardioprotektívnych tvárach vína.

Suma sumárum, čo robiť, aby nedošlo k poškodeniu iných orgánov vďaka poháriku vypitému so srdcom?

Dodržiavajte predovšetkým miernu konzumáciu. S jeho definíciou sú problémy, no najčastejšie máme na mysli maximálne jeden drink denne pre ženu a 1-2 drinky pre muža. Nápoj je množstvo 10-15 g čistého alkoholu, teda množstvo obsiahnuté v 150 ml vína. To je ekvivalent 330 ml piva alebo 30-40 ml vodky, aj keď v prípade posledných dvoch je literatúra dokazujúca kardioprotektívny účinok veľmi vzácna.

Preto kardiológ odporúča víno, zvyčajne červené, vždy suché.

Konzumácia akéhokoľvek sladkého alkoholu zvyšuje riziko vzniku diabetických porúch, preto musíme diabetológov v tomto smere podporovať. Snáď by som urobil výnimku pri poľských suchých cideroch – škoda, že Poľsko stojí pri silnom alkohole a nepodporuje svojich ovocinárov a poľské dokonalé jablká. Možno nie sme krajina s kultúrou pitia calvadosu (jablčný destilát zrejúci v dubových sudoch), ale cider – mohli by sme.

Dôležitú formuláciu obsahujú európske preventívne odporúčania, ktoré vydáva naša kardiologická spoločnosť. Hovoria o znížení konzumácie alkoholu, teda maximálne 7 – 14 dávok alkoholu týždenne pre mužov, 7 pre ženy, ale upozorňujú, že tieto dávky sa nesmú kumulovať! Takže pohár vína s večerou každý deň – tu to máte. Ďalší model – cez týždeň nepijem, príde víkend a stíham – nikdy. Tento štýl pitia je spojený s rizikom zvýšenia krvného tlaku, srdcových arytmií a mŕtvice.

Veľa sme sa rozprávali o kardioprotektívnych účinkoch polyfenolov – pre ľudí, ktorí alkohol vôbec nepijú, mám aj dobrú správu: rovnaké polyfenoly obsahuje čerstvá sezónna zelenina, ovocie, kvalitná káva, čierna čokoláda a kakao.

Prečo sú tieto mierne pitné normy odlišné pre mužov a ženy?

V skutočnosti je tu pohlavie menej dôležité a telesná hmotnosť je dôležitejšia. Jednoducho, v epidemiologických štúdiách boli dávky alkoholu prepočítané na kilogram telesnej hmotnosti a že muži sú populačne väčší a vážia viac – z toho vyplývajú výsledky výskumu a následné odporúčania.

Nemal by niekto, kto má sklony k závislosti, piť víno aj so srdcom?

S tým sa dá súhlasiť, hoci tu mám na mysli psychológov a psychiatrov. Vo všeobecnosti nezabúdajme, že závislý sa dá stať na všetkom, a víno neodsudzujme príliš unáhlene. Ale možno mal Louis Pasteur pravdu, keď povedal: "Víno je najzdravší a najhygienickejší nápoj." A latinská zásada „In vino veritas“ časom získala univerzálnejšie posolstvo – vo víne je pravda, možno pravda o zdraví.

Na túto tému sa vyjadril prof. hab. med. Krzysztof J. Filipiak

je kardiológ, internista, hypertenzológ a klinický farmakológ. Nedávno sa stal rektorom Lekárskej univerzity Márie Skłodowskiej-Curie vo Varšave a súkromne sa venuje enológii, teda náuke o vínach, a ampelografii – náuke zaoberajúcej sa popisom a klasifikáciou viniča. Na sociálnych sieťach (IG: @profkrzysztofjfilipiak) nájdeme pôvodné prednášky profesora o vínnych kmeňoch.

Toto by vás mohlo zaujímať:

  1. Väčšina Poliakov na to zomrie. Kardiológ vám povie, čo je potrebné okamžite zmeniť
  2. Tieto príznaky predpovedajú infarkt mesiace vopred
  3. Čo nebude kardiológ jesť? „Čierna listina“. Bolí to srdce

Nechaj odpoveď