Psychológia

​​​​​​Kapitola 12 sa stručne dotýka dvoch tém, o ktorých sa predtým nehovorilo a ktoré môžu byť pre čitateľa mimoriadne zaujímavé.

Najprv zvážim vplyv biologických faktorov na agresivitu. Hoci sa táto kniha zameriava na psychologické procesy a faktory v bezprostredných súčasných a/alebo minulých situáciách, stále musíme súhlasiť s tým, že agresivita u ľudí a iných zvierat je tiež spôsobená fyziologickými procesmi v tele a mozgu.

O úlohe, ktorú zohrávajú biologické determinanty, sa už vykonalo množstvo štúdií. Ďalšia kapitola však bude veľmi selektívna a bude sa dotýkať len malej časti našich poznatkov o vplyve fyziológie na agresivitu. Po krátkom zvážení myšlienky agresívnych inštinktov skúmam vplyv dedičnosti na sklony ľudí k násiliu a následne skúmam možný vplyv pohlavných hormónov na rôzne prejavy agresivity.

Kapitola končí krátkym prehľadom toho, ako môže alkohol ovplyvniť páchanie násilia. Táto kapitola sa zaoberá predovšetkým otázkami metodológie. Mnohé z tu prezentovaných myšlienok a predpokladov sú založené na laboratórnych experimentoch vykonaných s deťmi a dospelými.

Ďalšie úvahy sú venované logike, ktorú používajú výskumníci pri experimentoch s ľudským správaním.

Smäd po nenávisti a ničení?

V roku 1932 Liga národov pozvala Alberta Einsteina, aby vybral výnimočného človeka a vymenil si s ním názory na najpálčivejšie problémy našej doby. Spoločnosť národov chcela zverejniť diskusiu s cieľom uľahčiť túto komunikáciu medzi dnešnými intelektuálnymi vodcami. Einstein súhlasil a ponúkol diskusiu o príčinách medzinárodných konfliktov. Spomienka na monštruózny masaker z prvej svetovej vojny bola stále živo uchovaná v pamäti vedca a veril, že neexistuje dôležitejšia otázka ako „hľadanie nejakého spôsobu, ako zachrániť ľudstvo pred hrozbou vojny“. Veľký fyzik určite nečakal jednoduché riešenie tohto problému. Keďže mal podozrenie, že v ľudskej psychológii sa skrýva bojovnosť a krutosť, obrátil sa so žiadosťou o potvrdenie svojej hypotézy na zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Pozri →

Sú ľudia posadnutí inštinktom násilia? Čo je to inštinkt?

Aby sme pochopili koncept inštinktívnej túžby po agresii, musíme si najprv objasniť význam pojmu „inštinkt“. Toto slovo sa používa úplne iným spôsobom a nie je vždy možné s istotou povedať, čo presne znamená, keď sa hovorí o inštinktívnom správaní. Niekedy počujeme, že človek pod vplyvom náhlej situácie «jednal inštinktívne». Znamená to, že reagoval geneticky naprogramovaným spôsobom, alebo že na neočakávanú situáciu reagoval bez rozmyslu? Pozri →

Kritika tradičného pojmu inštinkt

Hlavným problémom tradičného konceptu inštinktu je nedostatok dostatočného empirického základu. Odborníci na správanie zvierat vážne spochybnili množstvo Lorenzových silných tvrdení o agresivite zvierat. Zoberme si najmä jeho poznámky o automatickom potláčaní agresie u rôznych živočíšnych druhov. Lorenz uviedol, že väčšina zvierat, ktoré môžu ľahko zabiť iných členov svojho druhu, má inštinktívne mechanizmy, ktoré rýchlo zastavia ich útoky. Ľuďom takýto mechanizmus chýba a my sme jediný druh, ktorý sa sám vyhubí. Pozri →

Vplyv dedičnosti na agresivitu

V júli 1966 zavraždil duševne vyšinutý mladý muž Richard Speck v Chicagu osem zdravotných sestier. Hrozný zločin pritiahol pozornosť celej krajiny, tlač podrobne opísala tento incident. Širokej verejnosti sa stalo známe, že Speck nosil na ruke tetovanie „Narodený, aby prebudil peklo“.

Nevieme, či sa Richard Speck skutočne narodil s kriminálnymi sklonmi, ktoré ho neúprosne viedli k spáchaniu tohto zločinu, alebo či «násilné gény», ktoré ho nejakým spôsobom motivovali k zabíjaniu, pochádzajú od jeho rodičov, ale chcem sa opýtať všeobecnejšiu otázku: existuje nejaká dedičná predispozícia k násiliu? Pozri →

Pohlavné rozdiely v prejavoch agresie

Rozdiely v prejavoch agresivity u predstaviteľov oboch pohlaví sa v posledných rokoch stávajú predmetom diskusií. Mnohí čitatelia budú možno prekvapení, keď sa dozvedia, že na túto tému existuje polemika. Na prvý pohľad je zrejmé, že muži sú náchylnejší na násilné útoky ako ženy. Napriek tomu sa mnohí psychológovia domnievajú, že rozdiel nie je taký zrejmý a niekedy nie je vôbec badateľný (pozri napríklad: Frodi, Macalay & Thome, 1977). Uvažujme o štúdiách týchto rozdielov a pokúsme sa určiť úlohu pohlavných hormónov pri stimulácii agresie. Pozri →

Účinok hormónov

Pohlavné hormóny môžu ovplyvniť agresivitu zvieraťa. Stačí sa pozrieť na to, čo sa stane, keď je zviera kastrované. Divoký žrebec sa premení na poslušného koňa, z divokého býka sa stane pomalý vôl, z hravého psa pokojný maznáčik. Môže dôjsť aj k opačnému efektu. Keď sa kastrovanému samcovi injekčne podá testosterón, jeho agresivita sa opäť zvýši (klasickú štúdiu na túto tému urobila Elizabeth Beeman, Beeman, 1947).

Možno ľudská agresivita, podobne ako agresia zvierat, závisí od mužských pohlavných hormónov? Pozri →

Alkohol a agresivita

Záverečnou témou môjho krátkeho prehľadu o vplyve biologických faktorov na agresivitu je vplyv alkoholu. Už dlho je známe, že činy ľudí sa po požití alkoholu môžu dramaticky zmeniť, že alkohol im môže, podľa slov Shakespeara, „ukradnúť myseľ“ a možno ich dokonca „premeniť na zvieratá“.

Štatistiky kriminality odhaľujú jasný vzťah medzi alkoholom a násilím. Napríklad v štúdiách vzťahu medzi intoxikáciou a vraždami ľudí hral alkohol úlohu v polovici alebo dvoch tretinách všetkých vrážd zaznamenaných americkou políciou v posledných rokoch. Alkoholické nápoje ovplyvňujú aj rôzne druhy antisociálneho správania, vrátane domáceho násilia. Pozri →

zhrnutie

V tejto kapitole som sa zaoberal niekoľkými spôsobmi, akými biologické procesy ovplyvňujú agresívne správanie. Začal som analýzou tradičného konceptu agresívneho inštinktu, najmä použitím tohto konceptu v psychoanalytickej teórii Sigmunda Freuda a v trochu podobných formuláciách, ktoré predložil Konrad Lorenz. Napriek tomu, že pojem „inštinkt“ je mimoriadne vágny a má množstvo rôznych významov, Freud aj Lorentz považovali „agresívny inštinkt“ za vrodený a spontánne generovaný impulz na zničenie človeka. Pozri →

Kapitola 13

Štandardný experimentálny postup. Niektoré argumenty na podporu laboratórnych experimentov. Pozri →

Nechaj odpoveď