Obsah
Ako sa zbaviť nevedomých deštruktívnych postojov, ktoré nám bránia žiť šťastne a napĺňať samých seba? Na riešenie tohto problému je zameraná metóda kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT). Na pamiatku jej zakladateľa Aarona Becka uverejňujeme článok o tom, ako CBT funguje.
1. novembra 2021 zomrel Aaron Temkin Beck – americký psychoterapeut, profesor psychiatrie, ktorý sa do histórie zapísal ako tvorca kognitívno-behaviorálneho smeru v psychoterapii.
„Kľúč k pochopeniu a riešeniu psychologických problémov leží v mysli pacienta,“ povedal psychoterapeut. Jeho prelomový prístup k práci s depresiou, fóbiami a úzkostnými poruchami ukázal dobré výsledky v terapii u klientov a stal sa obľúbeným u odborníkov po celom svete.
Čo to je?
Táto metóda psychoterapie apeluje na vedomie a pomáha zbaviť sa stereotypov a predpojatých predstáv, ktoré nás zbavujú slobody voľby a nútia nás konať podľa vzoru.
Metóda umožňuje v prípade potreby korigovať nevedomé, „automatické“ závery pacienta. Vníma ich ako pravdu, no v skutočnosti môžu skutočné udalosti značne skresľovať. Tieto myšlienky sa často stávajú zdrojom bolestivých emócií, nevhodného správania, depresie, úzkostných porúch a iných chorôb.
Princíp činnosti
Terapia je založená na spoločnej práci terapeuta a pacienta. Terapeut pacienta neučí, ako správne myslieť, ale spolu s ním pochopí, či mu zaužívaný typ myslenia pomáha, alebo mu prekáža. Kľúčom k úspechu je aktívna účasť pacienta, ktorý bude nielen pracovať na sedeniach, ale aj robiť domáce úlohy.
Ak sa na začiatku terapia zameriava len na symptómy a sťažnosti pacienta, postupne začne ovplyvňovať nevedomé oblasti myslenia – základné presvedčenia, ako aj udalosti z detstva, ktoré ovplyvnili ich formovanie. Dôležitý je princíp spätnej väzby – terapeut neustále kontroluje, ako pacient rozumie tomu, čo sa v terapii deje, a diskutuje s ním o prípadných chybách.
Pokrok
Pacient spolu s psychoterapeutom zisťuje, za akých okolností sa problém prejavuje: ako vznikajú „automatické myšlienky“ a ako ovplyvňujú jeho predstavy, prežívanie a správanie. Na prvom sedení terapeut len pozorne počúva pacienta a na ďalšom podrobne rozoberá pacientove myšlienky a správanie v mnohých každodenných situáciách: na čo myslí, keď sa zobudí? A čo raňajky? Cieľom je vytvoriť zoznam momentov a situácií, ktoré spôsobujú úzkosť.
Potom si terapeut a pacient naplánujú pracovný program. Zahŕňa úlohy, ktoré je potrebné splniť na miestach alebo za okolností, ktoré spôsobujú úzkosť – jazda výťahom, večera na verejnom mieste... Tieto cvičenia vám umožňujú upevniť si nové zručnosti a postupne zmeniť správanie. Človek sa naučí byť menej rigidný a kategorický, vidieť rôzne aspekty problémovej situácie.
Terapeut neustále kladie otázky a vysvetľuje body, ktoré pacientovi pomôžu pochopiť problém. Každé sedenie je iné ako predchádzajúce, pretože zakaždým sa pacient posunie o kúsok dopredu a zvykne si žiť bez podpory terapeuta v súlade s novými, flexibilnejšími pohľadmi.
Namiesto „čítania“ myšlienok iných ľudí sa človek naučí rozlišovať svoje vlastné, začne sa správať inak a v dôsledku toho sa zmení aj jeho emocionálny stav. Upokojuje sa, cíti sa živšie a slobodnejšie. Začína sa kamarátiť sám so sebou a prestáva odsudzovať seba aj iných ľudí.
V akých prípadoch je to potrebné?
Kognitívna terapia je účinná pri zvládaní depresie, záchvatov paniky, sociálnej úzkosti, obsedantno-kompulzívnej poruchy a porúch príjmu potravy. Touto metódou sa lieči aj alkoholizmus, drogová závislosť a dokonca aj schizofrénia (ako podporná metóda). Zároveň je kognitívna terapia vhodná aj na riešenie nízkeho sebavedomia, vzťahových ťažkostí, perfekcionizmu, prokrastinácie.
Využitie nájde ako pri individuálnej práci, tak aj pri práci s rodinami. Nie je však vhodný pre tých pacientov, ktorí nie sú pripravení aktívne sa podieľať na práci a očakávajú od terapeuta rady alebo jednoducho interpretáciu toho, čo sa deje.
Ako dlho trvá terapia? Koľko to stojí?
Počet stretnutí závisí od ochoty klienta pracovať, od zložitosti problému a podmienok jeho života. Každá relácia trvá 50 minút. Kurz terapie je od 5-10 sedení 1-2 krát týždenne. V niektorých prípadoch môže liečba trvať dlhšie ako šesť mesiacov.
História metódy
1913 Americký psychológ John Watson publikuje svoje prvé články o behaviorizme. Svojich kolegov vyzýva, aby sa zamerali výlučne na štúdium ľudského správania, na štúdium spojenia „vonkajší podnet – vonkajšia reakcia (správanie)“.
1960. Zakladateľ racionálno-emocionálnej psychoterapie, americký psychológ Albert Ellis, deklaruje dôležitosť medzičlánku tohto reťazca – našich myšlienok a predstáv (poznaní). Jeho kolega Aaron Beck začína študovať oblasť vedomostí. Po vyhodnotení výsledkov rôznych terapií dospel k záveru, že naše emócie a naše správanie závisia od štýlu nášho myslenia. Aaron Beck sa stal zakladateľom kognitívno-behaviorálnej (alebo jednoducho kognitívnej) psychoterapie.