Smrť z podchladenia. Čo sa deje s telom vo veľkých mrazoch?

Počas silných mrazov klesá teplota nášho tela každú hodinu o 2 stupne Celzia. Je to alarmujúca miera, pretože aj keď sa telo ochladí na 24 stupňov Celzia, môže nastať smrť. Smrť, ktorú si neuvedomujeme, pretože človek v stave podchladenia cíti teplo šíriace sa telom.

  1. Do Poľska prichádzajú silné mrazy. V niektorých častiach krajiny môže teplota v noci klesnúť aj na niekoľko stupňov pod nulou
  2. Hoci obete mrazov najčastejšie padajú pod vplyvom alkoholu, smrť na podchladenie môže nastať pri neskoršom návrate domov alebo pri výlete do hôr.
  3. Keď ideme v zime von na mráz, väčšinou nám najprv znecitlivia prsty. Týmto spôsobom telo šetrí energiu a sústreďuje sa na udržanie činnosti najdôležitejších orgánov, ako je mozog, srdce, pľúca a obličky.
  4. Keď naša telesná teplota klesne na 33 stupňov Celzia, objaví sa apatia a demencia. Keď sa telo ochladí, prestane mu byť zima. Toľko ľudí to jednoducho vzdá a jednoducho zaspí, alebo vlastne omdlie
  5. Viac podobných informácií nájdete na domovskej stránke TvoiLokony

Čo sa deje s telom pri takýchto extrémnych teplotách?

Muž na pokraji smrteľného podchladenia si neuvedomuje realitu okolitého prostredia. Má halucinácie a halucinácie. Vyzlieka sa, pretože jej začína byť teplo, až horúco. Záchranné výpravy našli vysokohorských horolezcov, ktorí zomreli na podchladenie bez bundy. Niekoľko ľudí však prežilo a mohli sa podeliť o svoje skúsenosti.

Pri -37 stupňoch Celzia klesá teplota ľudského tela každú hodinu o 2 stupne Celzia. Je to alarmujúca miera, pretože aj pri poklese telesnej teploty na 24 stupňov Celzia môže nastať smrť. A bezprostrednú hrozbu si možno vôbec neuvedomujeme, pretože po prenikavom chlade a otupení končatín prichádza blažené teplo.

Poľská zima

Keď ideme v zime von na mráz, väčšinou nám najprv znecitlivia prsty. Je zrejmé, že najviac zamŕzajú vyčnievajúce časti tela. Ale to nie je celá pravda. Telo, ktoré sa bráni podchladeniu, „znižuje zahrievanie“ tých častí, ktoré nie sú potrebné pre naše prežitie, a zameriava sa na podporu činnosti najdôležitejších orgánov, teda mozgu, srdca, pľúc a obličiek. Väčšina ľudí nemá nad týmto procesom kontrolu, aj keď ostrieľaní majstri jogy vraj dokážu znášať chlad oveľa lepšie a dlhšie.

Ale môžeme sa chrániť. Americký výskum ukázal, že zahrievaním tela znižujeme „odvod tepla“ z končatín a prstov. Počas výskumu sa porovnával stav organizmu bežne oblečených ľudí s vyhrievanými vestami. Ide o dôležitý objav, pretože umožňuje ľuďom pracujúcim v extrémne nízkych teplotách, aby boli správne pripravení na dlhšiu a efektívnejšiu manuálnu prácu.

O pokožku sa tiež oplatí náležite starať, aby ste ju vyživili a správne sa o ňu starali. Na tento účel si objednajte Emulziu s vitamínom E pre celú rodinu Panthenol.

  1. História sa opakuje? „Španielsku epidémiu môžeme považovať za varovanie“

Opitý inštinkt prežitia

Každý rok v Poľsku zomrie na podchladenie asi 200 ľudí. Pod vplyvom alkoholu najčastejšie mrznú bezdomovci. U týchto ľudí, ešte skôr, ako nastanú zmeny v tele spôsobené nízkymi teplotami, sa zlomí zdravý inštinkt prežitia. To isté platí o väčšine ľudí, ktorí vstúpia na tenký ľad a zomierajú pod ním. No keď mrazy presiahnu -15 stupňov Celzia, každému z nás môže byť zima – aj cestou do práce, o turistike v horách ani nehovoriac.

Doba, počas ktorej sa ľudské telo bráni účinkom chladiacich faktorov, závisí od účinnosti jeho osobných ochranných mechanizmov. Na začiatku sa stiahnu cievy a „rozbehne sa metabolizmus“, čo má za následok svalové napätie a zimnicu a vytesnenie vody z cievneho riečiska do buniek. Tieto obranné reakcie však majú za následok zrážanie krvi a zvýšenie krvného tlaku, čo nadmerne zaťažuje obehový systém. Pri dlhšom vystavení mrazu organizmus spúšťa ďalšie obranné reakcie: intenzívnejšie trávi potravu a spracuje sa viac glukózy ako zvyčajne.

Claude Bernard, francúzsky lekár a fyziológ, zistil, že pri silnom zmrazení sa mobilizácia uhľohydrátov zvýši, čo spôsobí zvýšenie hladiny cukru v krvi, čo nazval „studená cukrovka“. Počas ďalšej fázy obrany telo využíva zásoby glykogénu z pečene, svalov a iných orgánov a tkanív.

Ak sa telo bude naďalej ochladzovať, obrana sa opotrebuje a telo sa začne vzdávať. Prehlbujúce sa znižovanie teploty brzdí biochemické procesy. Spotreba kyslíka v tkanivách sa zníži. Nedostatočné množstvo oxidu uhličitého v krvi povedie k útlmu dýchania. V dôsledku toho dôjde k hlbokému narušeniu dýchania a krvného obehu, čo povedie k zástave dýchania a zástave kardiovaskulárneho systému, čo sa stane priamou príčinou smrti. Potom bude muž v bezvedomí. Smrť nastane, keď sa vnútorná telesná teplota zníži na približne 22-24 stupňov C. Aj ľudia v bezvedomí, ktorí zomierajú na podchladenie, sa veľmi často skrútia „do klbka“.

V koži horolezca

Keď naša telesná teplota klesne o 1 °C, naše svaly sa napnú. Začnú silne bolieť končatiny a prsty, niekedy stuhne krk. Pri strate ďalšieho stupňa sa objavujú poruchy zmyslového vnímania. Máme citeľné problémy s čuchom, sluchom a zrakom, no najhorší je samozrejme pocit.

Pri 33 stupňoch Celzia sa objavuje apatia a demencia. Pri tejto teplote je telo zvyčajne také studené, že už necíti chlad. Toľko ľudí to jednoducho vzdá a jednoducho zaspí, alebo vlastne omdlie. Smrť prichádza veľmi rýchlo. Je to pokojné a tiché.

Ešte predtým sa však môže stať veľmi zvláštna vec. Niektorí horolezci o tom rozprávajú. Muž na pokraji smrteľného podchladenia si neuvedomuje realitu okolitého prostredia. Sluchové a zrakové halucinácie sú veľmi časté. V takýchto podmienkach najčastejšie zažívame želané stavy – v tomto prípade teplo. Niekedy je ten pocit taký silný, že ľudia s hypotermiou majú pocit, akoby im horela koža. Záchranné výpravy niekedy nájdu horolezcov, ktorí zomreli na podchladenie bez bundy. Pocit tepla bol taký silný, že sa rozhodli vyzliecť. Niekoľko takýchto ľudí sa však na poslednú chvíľu podarilo zachrániť, vďaka čomu mohli rozprávať o svojich dojmoch.

Pri znížení telesnej teploty sa metabolizmus znižuje a nezvratné zmeny v mozgu sa prejavia pomerne neskoro. Človek nájdený v stave podchladenia, u ktorého je ťažké čo i len cítiť pulz a dych, sa dá zachrániť vďaka šikovne vedenej resuscitačnej akcii.

Účinok ochladenia – omrzliny

Miestne pôsobenie chladu spôsobuje aj omrzliny. Tieto zmeny sa najčastejšie vyskytujú v častiach tela s menším zásobovaním krvou, najmä vystavených nízkym teplotám, ako sú nos, ušnice, prsty na rukách a nohách. Omrzliny sú dôsledkom lokálnych porúch prekrvenia, ktoré sú dôsledkom zmien steny a lúmenu malých ciev.

Vzhľadom na povahu a stupeň ich závažnosti je prijatá 4-stupňová škála hodnotenia omrzlín. Stupeň I je charakterizovaný „bielením“ kože, opuchom, ktorý sa potom stáva modročerveným. Hojenie môže trvať 5-8 dní, aj keď potom dochádza k zvýšenej citlivosti danej oblasti pokožky na účinky chladu. Pri omrzlinách druhého stupňa sa na opuchnutej a modročervenej koži tvoria subepidermálne pľuzgiere rôznej veľkosti naplnené krvavým obsahom. Zahojenie bude trvať 15–25 dní a nevytvoria sa žiadne jazvy. Aj tu je precitlivenosť na chlad.

Stupeň III znamená nekrózu kože s rozvojom zápalu. Omrznuté tkanivá sa časom opuzdrujú a na poškodených miestach zostávajú zmeny. Zmyslové nervy sú poškodené, čo následne vedie k nedostatku citu v týchto častiach tela. Pri omrzlinách štvrtého stupňa sa vyvinie hlboká nekróza, ktorá sa dostane do kostného tkaniva. Koža je čierna, podkožie je rôsolovito opuchnuté a tlakom vyteká krvavá serózna tekutina. Omrznuté časti, napr. prsty, môžu mumifikovať a dokonca spadnúť. Zvyčajne je potrebná amputácia.

  1. Osem domácich liekov na prechladnutie. Sú známe už roky

Po smrti na podchladenie

Pri pitve človeka, ktorý zomrel na podchladenie, patológ zistí opuch mozgu, prekrvenie vnútorných orgánov, prítomnosť čistej krvi v cievach a dutinách srdca a preliatie močového mechúra. Posledným príznakom je efekt zvýšenej diurézy, ktorá sa objavuje aj pri bežnej prechádzke v chladnejší jesenný deň. Na sliznici žalúdka zhruba 80 až 90 percent. prípadoch si patológ všimne mŕtvice nazývané Wiszniewského škvrny. Lekári sa domnievajú, že sú tvorené v dôsledku porušenia regulačnej funkcie vegetatívneho nervového systému. Toto je veľmi špecifický príznak smrti z podchladenia.

Úplné zmrazenie mozgu zväčší svoj objem. To môže poškodiť lebku a spôsobiť jej prasknutie. Takéto posmrtné poškodenie môže byť omylom považované za zranenie spôsobené nárazom.

Hladina alkoholu v tele človeka, ktorý zomrel na podchladenie, sa dá zistiť, väčšinou však krvný test neodráža skutočné skonzumované množstvo a ukáže nižšiu hodnotu. Brániace sa telo sa totiž snaží alkohol rýchlejšie metabolizovať. A má až 7 kcal na gram. Na určenie stupňa intoxikácie osoby, ktorá zomrela v dôsledku zmrazenia, je spoľahlivejším ukazovateľom test moču.

Zdalo by sa, že k takýmto smrteľným nehodám dochádza skôr za polárnym kruhom. Nič nemôže byť chybnejšie. Ľudia žijúci v mrazivom podnebí sú na štipľavé mrazy dobre pripravení a vedia si s takýmito podmienkami poradiť. Mráz nikdy netreba podceňovať, pretože k tragédii môže dôjsť v najneočakávanejšom momente, napríklad pri nočnom návrate z párty.

Prečítajte si tiež:

  1. V zime môžeme byť náchylnejší na nákazu koronavírusom. prečo?
  2. Prečo na jeseň a v zime prechladneme?
  3. Ako sa nenakaziť na svahoch? Sprievodca pre lyžiarov

Nechaj odpoveď