Aký je prínos čítania

Knihy ukľudňujú, rozjasňujú emócie, pomáhajú lepšie porozumieť sebe i druhým a niekedy môžu dokonca zmeniť náš život. Prečo nás baví čítanie? A môžu knihy spôsobiť psychoterapeutický efekt?

Psychológia: Čítanie je jedným z najväčších pôžitkov v našom živote. Je to top 10 najviac upokojujúcich aktivít, ktoré prinášajú najväčší pocit šťastia a životnej spokojnosti. V čom je podľa vás jeho magická sila?

Stanislav Raevsky, jungiánsky analytik: Zdá sa mi, že hlavné kúzlo čítania je v tom, že prebúdza predstavivosť. Jednou z hypotéz, prečo sa človek stal takým bystrým, oddeleným od zvierat, je, že sa naučil predstavovať. A keď čítame, dávame voľný priechod fantázii a predstavivosti. Navyše moderné knihy v žánri literatúry faktu sú podľa mňa v tomto zmysle zaujímavejšie a významnejšie ako beletria. Stretávame sa v nich s detektívkou aj prvkami psychoanalýzy; sa tam niekedy odohrávajú hlboké emocionálne drámy.

Aj keď autor hovorí o takých zdanlivo abstraktných témach, ako je fyzika, nielenže píše živou ľudskou rečou, ale premieta svoju vnútornú realitu aj do vonkajších okolností, čo sa mu deje, čo je preňho aktuálne, všetky tie emócie, ktoré prežíva. A svet okolo nás ožíva.

Keď už hovoríme o literatúre v širšom zmysle, aké terapeutické je čítanie kníh?

Je to určite terapeutické. Po prvé, my sami žijeme v románe. Naratívni psychológovia radi hovoria, že každý z nás žije v určitej zápletke, z ktorej sa len veľmi ťažko dostáva. A stále si rozprávame ten istý príbeh. A keď čítame, máme vzácnu príležitosť posunúť sa z tejto, našej vlastnej, histórie do inej. A to sa deje vďaka zrkadlovým neurónom, ktoré spolu s predstavivosťou urobili tak veľa pre rozvoj civilizácie.

Pomáhajú nám pochopiť druhého človeka, precítiť jeho vnútorný svet, byť v jeho príbehu.

Táto schopnosť žiť život druhého je, samozrejme, neuveriteľným potešením. Ako psychologička prežívam každý deň mnoho rôznych osudov a pridávam sa k svojim klientom. A čitatelia to dokážu tak, že sa spoja s hrdinami kníh a úprimne sa do nich vcítia.

Čítaním rôznych kníh a tým spájaním sa s rôznymi postavami v sebe v istom zmysle spájame rôzne podosobnosti. Predsa len sa nám zdá, že v nás žije jeden človek, ktorý sa realizuje jedným konkrétnym spôsobom. „Žiť“ rôzne knihy, môžeme na sebe vyskúšať rôzne texty, rôzne žánre. A to nás, samozrejme, robí holistickejšími, zaujímavejšími – pre nás samotných.

Aké knihy konkrétne odporúčate svojim klientom?

Mám veľmi rada knihy, ktoré majú okrem dobrého jazyka aj cestu alebo cestu. Keď si autor dobre uvedomuje nejakú oblasť. Najčastejšie sa zaoberáme hľadaním zmyslu. Pre mnohých ľudí nie je zmysel ich života zrejmý: kam ísť, čo robiť? Prečo sme vôbec prišli na tento svet? A keď autor dokáže odpovedať na tieto otázky, je to veľmi dôležité. Preto svojim klientom odporúčam sémantické knihy, vrátane beletrie.

Napríklad veľmi milujem Hyogine romány. Vždy sa stotožňujem s jeho postavami. Ide o detektívku aj veľmi hlboké úvahy o zmysle života. Zdá sa mi, že vždy je dobré, keď má autor svetlo na konci tunela. Nie som zástancom literatúry, v ktorej je toto svetlo uzavreté.

Zaujímavú štúdiu uskutočnila psychologička Shira Gabriel z University of Buffalo (USA). Účastníci jej experimentu čítali úryvky z Harryho Pottera a potom odpovedali na otázky v teste. Ukázalo sa, že sa začali vnímať inak: akoby vstúpili do sveta hrdinov knihy, cítili sa ako svedkovia či dokonca účastníci udalostí. Niektorí dokonca tvrdili, že majú magickú moc. Ukazuje sa, že čítanie, ktoré nám umožňuje ponoriť sa do iného sveta, na jednej strane pomáha dostať sa preč od problémov, no na druhej strane nás násilná predstavivosť nemôže zaviesť príliš ďaleko?

Veľmi dôležitá otázka. Čítanie sa pre nás naozaj môže stať akousi drogou, aj keď tou najbezpečnejšou. Dokáže vytvoriť takú krásnu ilúziu, do ktorej sme ponorení, vzďaľujeme sa od skutočného života, vyhýbame sa nejakému utrpeniu. Ale ak sa človek dostane do sveta fantázie, jeho život sa nijako nemení. A knihy, ktoré sú viac sémantické, nad ktorými sa chcete zamyslieť, polemizovať s autorom, sa dajú aplikovať do vášho života. Je to veľmi dôležité.

Po prečítaní knihy môžete úplne zmeniť svoj osud, dokonca ho začať odznova

Keď som prišiel študovať na Jungov inštitút v Zürichu, zarazilo ma, že všetci ľudia tam boli oveľa starší ako ja. Mal som vtedy asi 30 rokov a väčšina z nich mala 50-60 rokov. A bol som prekvapený, ako sa ľudia v tom veku učia. A dokončili časť svojho osudu a v druhej polovici sa rozhodli študovať psychológiu, stať sa profesionálnymi psychológmi.

Keď som sa spýtal, čo ich k tomu podnietilo, odpovedali: „Jungova kniha“ Spomienky, sny, úvahy, „čítali sme a pochopili sme, že to všetko bolo napísané o nás a my chceme urobiť len toto.“

A to isté sa stalo v Rusku: mnohí moji kolegovia priznali, že kniha Vladimíra Levyho The Art of Being Yourself, jediná psychologická kniha dostupná v Sovietskom zväze, z nich urobila psychológov. Rovnako som si istý, že niektorí sa prečítaním niektorých kníh matematikov stanú matematikmi a niektorí sa prečítaním iných kníh stanú spisovateľmi.

Môže kniha zmeniť život alebo nie? Co si myslis?

Kniha nepochybne môže mať veľmi silný účinok a v istom zmysle zmeniť naše životy. S dôležitou podmienkou: kniha musí byť v zóne proximálneho vývoja. Teraz, ak už v tomto momente máme vo vnútri určité prednastavenie, dozrela pripravenosť na zmenu, kniha sa stáva katalyzátorom, ktorý spúšťa tento proces. Niečo sa vo mne zmení – a potom v knihe nachádzam odpovede na svoje otázky. Potom to naozaj otvára cestu a môže veľa zmeniť.

Aby človek pocítil potrebu čítať, kniha sa musí stať známym a nevyhnutným spoločníkom života už v detstve. Zvyk čítať sa musí rozvíjať. Dnešné deti – všeobecne povedané – nemajú záujem o čítanie. Kedy ešte nie je neskoro všetko napraviť a ako pomôcť dieťaťu, aby si čítanie zamilovalo?

Vo výchove je najdôležitejší príklad! Dieťa reprodukuje náš štýl správania

Ak sme prilepení na gadgety alebo pozeranie televízie, je nepravdepodobné, že bude čítať. A je zbytočné mu hovoriť: "Prosím, prečítajte si knihu, kým ja budem pozerať televíziu." To je dosť zvláštne. Myslím si, že ak obaja rodičia neustále čítajú, potom sa dieťa automaticky začne zaujímať o čítanie.

Navyše žijeme v čarovnej dobe, dostupná je najlepšia detská literatúra, máme obrovský výber kníh, ktoré je ťažké odložiť. Treba kupovať, skúšať rôzne knihy. Dieťa si svoju knihu určite nájde a pochopí, že čítanie je veľmi príjemné, rozvíja sa. Jedným slovom, v dome by malo byť veľa kníh.

Do akého veku by ste mali čítať knihy nahlas?

Myslím, že by ste mali čítať do smrti. Teraz ani nehovorím o deťoch, ale jeden o druhom, o páre. Svojim klientom radím, aby čítali s partnerom. Je veľkým potešením a jednou z najkrajších foriem lásky, keď si navzájom čítame dobré knihy.

O odborníkovi

Stanislav Raevský – jungiánsky analytik, riaditeľ Inštitútu kreatívnej psychológie.


Rozhovor bol nahraný pre spoločný projekt Psychológie a rádia „Kultúra“ „Stav: vo vzťahu“, rádio „Kultúra“, november 2016.

Nechaj odpoveď