Dr. Will Tuttle: Jedenie mäsa ničí spojenie medzi mysľou a telom človeka
 

Pokračujeme krátkym prerozprávaním Willa Tuttlea, Ph.D., The World Peace Diet. Táto kniha je rozsiahlym filozofickým dielom, ktoré je prezentované v ľahkej a dostupnej forme pre srdce a myseľ. 

„Smutnou iróniou je, že často nazeráme do vesmíru a pýtame sa, či ešte existujú inteligentné bytosti, zatiaľ čo sme obklopení tisíckami druhov inteligentných bytostí, ktorých schopnosti sme sa ešte nenaučili objavovať, oceňovať a rešpektovať...“ – Tu je hlavná myšlienka knihy. 

Autor urobil z Diéty za svetový mier audioknihu. A vytvoril aj disk s tzv , kde načrtol hlavné myšlienky a tézy. Môžete si prečítať prvú časť zhrnutia „The World Peace Diet“ . Pred dvoma týždňami sme zverejnili prerozprávanie kapitoly v knihe s názvom . Minulý týždeň sme zverejnili tézu Willa Tuttlea: . Je čas prerozprávať ďalšiu kapitolu: 

Jedenie mäsa ničí spojenie medzi mysľou a telom 

Ako sme už povedali, jedným z hlavných dôvodov, prečo naďalej jeme zvieratá, sú tradície našej kultúry: od detstva nám vtĺkali do hlavy, že zvieratá musíme jesť – pre naše zdravie. 

Stručne o živočíšnej potrave: je bohatá na tuky a bielkoviny a chudobná na sacharidy. Presnejšie povedané, nie sú v ňom takmer žiadne sacharidy, s výnimkou malého množstva obsiahnutého v mliečnych výrobkoch. V skutočnosti sú živočíšne produkty tuky a bielkoviny. 

Naše telo je navrhnuté tak, aby bežalo na „palivo“ pozostávajúce z komplexných sacharidov, ktoré sa nachádzajú v ovocí, zelenine, celozrnných výrobkoch a strukovinách. Najväčšie vedecké štúdie opakovane preukázali, že vyvážená rastlinná strava nám dodáva energiu a kvalitné bielkoviny, ako aj zdravé tuky. 

Preto sú vegetariáni v drvivej väčšine oveľa zdravší ako bežná populácia. Z toho logicky vyplýva, že NEPOTREBUJEME jesť zvieratá. A čo je ešte viac, cítime sa oveľa lepšie, ak ich nebudeme jesť. 

Prečo sa niektorí ľudia necítia lepšie, keď odmietajú krmivo pre zvieratá? Podľa doktora Tuttlea je to preto, že robia nejaké chyby. Napríklad jednoducho nevedia, ako variť chutné a bohaté na jedlá, ktoré potrebujeme na stopové prvky. Niektorí môžu jednoducho jesť príliš veľa „prázdneho“ jedla (napríklad čipsy), hoci ich možno považovať za vegetariánov. 

Časy, keď bolo ťažké žiť s vegetariánskymi presvedčeniami, sú však dávno preč. Na pultoch sa objavuje čoraz viac lahodných vegetariánskych produktov s nutričným zložením, ktoré je prospešné pre náš organizmus. A staré dobré obilniny, orechy, ovocie a zelenina sa dajú využiť v nekonečných kombináciách. 

Ale nie všetko je také jednoduché. Netreba zabúdať ani na placebo efekt, ktorý môže na človeka pôsobiť oveľa silnejšie, ako by sme si mysleli. Od detstva nás totiž učili, že na to, aby sme boli zdraví, musíme jesť živočíšne produkty a to sa dá len veľmi ťažko zvrátiť! Placebo efekt spočíva v tom, že ak v niečo hlboko veríme (najmä ak sa nás to osobne týka), skutočne sa to stane, akoby realitou. Vylúčením živočíšnych produktov a ich derivátov zo stravy sa nám preto začína zdať, že naše telo pripravujeme o esenciálne stopové prvky. Čo robiť? Len preto, aby sme dôsledne vymazali z našich myslí kedysi vštepený návrh, že pre zdravie potrebujeme živočíšnu potravu. 

Zaujímavý fakt: placebo efekt je tým účinnejší, čím viac nepríjemných pocitov je s ním spojený. Napríklad, čím je liek drahší, tým je jeho chuť horšia, tým výraznejší je jeho liečivý účinok v porovnaní s liekmi, ktoré sú lacnejšie a chutia. Máme podozrenie, že nemusia byť také účinné – hovoria, že všetko nemôže byť také jednoduché. 

Akonáhle vylúčime zo svojho jedálnička živočíšnu potravu, sami pocítime, aké účinné bolo placebo pre nás pri konzumácii mäsa zvierat. Ich jedenie sa nám stáva dosť nepríjemným, keď si uvedomíme, ČO vlastne jeme, keďže spočiatku je podľa Willa Tuttlea človek obdarený pokojnou fyziológiou. Je nám daný, aby sme svojmu telu dodali energiu a prvky potrebné pre zdravie a pohodu – bez toho, aby sme zvieratám spôsobovali utrpenie. 

Takže keď odmietneme tento tajný dar z vesmíru založeného na láske a povieme, že bez ohľadu na to zabijeme zvieratá, sami začneme trpieť: tuk upcháva naše tepny, náš tráviaci systém zle funguje kvôli nedostatku dostatku vlákniny... Ak oslobodíme naše myseľ, zbavte ho pečiatok, potom uvidíme: naše telo oveľa lepšie vyhovuje rastlinnej strave ako živočíšnej. 

Keď povieme, že bez ohľadu na to budeme jesť zvieratá, vytvoríme si pre seba svet utkaný z chorôb, tajnej viny a krutosti. Zdrojom krutosti sa stávame zabíjaním zvierat vlastnými rukami alebo tým, že platíme niekomu inému, aby to urobil za nás. Jeme svoju vlastnú krutosť, preto v nás neustále žije. 

Doktor Tuttle si je istý, že človek vo svojom srdci vie, že by nemal jesť zvieratá. To je v rozpore s našou povahou. Jednoduchý príklad: predstavte si, že by niekto jedol rozkladajúce sa mäso... Na sto percent ste zažili pocit znechutenia. Ale presne toto robíme každý deň – keď jeme hamburger, klobásu, kúsok ryby alebo kura. 

Keďže jedenie mäsa a pitie krvi je pre nás na podvedomej úrovni nechutné a jedenie mäsa je zakorenené v kultúre, ľudstvo hľadá východiská – premieňať kusy mäsa, skrývať ich. Napríklad zabíjanie zvierat určitým spôsobom, aby v mäse zostalo čo najmenej krvi (mäso, ktoré kupujeme v supermarketoch, väčšinou krvou nenasiakne). Zabitú dužinu tepelne spracujeme, aplikujeme rôzne koreniny a omáčky. Boli vynájdené tisíce spôsobov, aby bol chutný pre oči a jedlý. 

Vymýšľame pre naše deti rozprávky o tom, že hamburgery rastú na záhradných záhonoch, snažíme sa zakryť hroznú pravdu o mäse a živočíšnych produktoch. V skutočnosti je pre nás podvedome hnusné jesť mäso živej bytosti alebo piť mlieko určené pre cudzie dieťa. 

Ak sa nad tým zamyslíte: pre človeka by bolo ťažké vyliezť pod kravu a sám by tlačil jej mláďa a vysal mlieko z jej mliečnej žľazy. Alebo naháňať jeleňa a vrhať sa naňho, pokúšať sa ho zraziť na zem a prehryznúť mu krk, a potom cítiť horúcu krv striekajúcu priamo do našich úst... Fu. To je v rozpore s podstatou človeka. Každá osoba, dokonca aj ten najodvážnejší milovník steakov alebo vášnivý lovec. Nikto z nich si nevedel predstaviť, že to robí s veľkou túžbou. Áno, nemôže, to je pre človeka fyzicky nemožné. To všetko opäť dokazuje, že nie sme stvorení na to, aby sme jedli mäso. 

Ďalším absurdným argumentom, ktorý uvádzame, je, že zvieratá jedia mäso, tak prečo by sme nie my? Čistá absurdita. Obrovské množstvo zvierat mäso vôbec nejedí. Naši údajní najbližší príbuzní, gorily, šimpanzy, paviány a iné primáty, jedia mäso veľmi zriedka alebo vôbec. Prečo to robíme? 

Ak budeme pokračovať v rozprávaní o tom, čo ešte zvieratá dokážu, je nepravdepodobné, že ich budeme chcieť naďalej dávať za príklad. Samce niektorých živočíšnych druhov môžu napríklad zjesť vlastné deti. Nikdy by nás nenapadlo použiť túto skutočnosť ako ospravedlnenie pre jedenie vlastných detí! Preto je absurdné tvrdiť, že iné zvieratá jedia mäso, čo znamená, že môžeme aj my. 

Okrem toho, že jedenie mäsa poškodzuje naše duševné a fyzické zdravie, ničí naše prirodzené prostredie, v ktorom žijeme. Chov zvierat má najničivejší, nikdy nekončiaci vplyv na životné prostredie. Je veľmi dôležité pochopiť, že keď vidíme obrovské plochy vysadené kukuricou, rôznymi obilninami, väčšina z nich je krmivo pre hospodárske zvieratá. 

Na nakŕmenie 10 miliónov zvierat, ktoré sú ročne zabité len v USA, je potrebné obrovské množstvo rastlinnej potravy. Tie isté oblasti môžu byť použité na nakŕmenie hladujúcich obyvateľov Zeme. A ďalšia časť sa môže vrátiť do divokých lesov, aby sa obnovili biotopy pre voľne žijúce zvieratá. 

Pokojne by sme mohli nasýtiť všetkých hladujúcich na tejto planéte. Keby to oni sami chceli. Namiesto toho, aby sme kŕmili zvieratá, zvieratá, ktoré chceme zabiť. Premieňame toto jedlo na tuk a toxický odpad – a to viedlo pätinu našej populácie k obezite. Jedna pätina svetovej populácie je zároveň v neustálom hlade. 

Neustále počúvame, že populácia Planéty zlovestne rastie, no prichádza ešte väčšia a ničivejšia explózia. Explózia v počte hospodárskych zvierat – kráv, oviec, sliepok, moriek zahnaných do stiesnených hangárov. Chováme miliardy hospodárskych zvierat a kŕmime ich obrovským množstvom potravín, ktoré vyprodukujeme. To zaberá väčšinu pôdy a vody, využíva obrovské množstvo pesticídov, čím vzniká bezprecedentné znečistenie vody a pôdy. 

Hovoriť o našom jedení mäsa je tabu, pretože krutosť, ktorú si to vyžaduje – krutosť voči zvieratám, ľuďom, Zemi… je tak ohromne veľká, že túto otázku jednoducho nechceme otvárať. Ale zvyčajne je to to, čo sa snažíme najviac ignorovať, čo nás najviac zasiahne. 

Pokračovanie nabudúce. 

 

Nechaj odpoveď