Grégoire: „Moja žena si myslí, že som skutočný ocko“

Grégoire, sliepka papa na čele zmiešanej rodiny

Váš nový album “Poésies de notrefance” * práve vyšiel. Prečo zhudobniť tieto básne?

Jedného dňa sa môj 12-ročný nevlastný syn snažil naučiť L'Albatros od Baudelaira. Prinútil som ho vypočuť si CD „Léo Ferré chante Baudelaire“. Za 10 minút vedel text naspamäť a pochopil, že poézia nie je len pár slov na papieri, ale často aj ten najkrajší spôsob vyjadrenia. Tento album som urobil aj pre môjho syna Paula, ktorý má 2 a pol roka. Samozrejme, je ešte malý a zatiaľ je to preňho len „ockova hudba“. Ale keď bude starší, bol by som rád, keby mal chuť čítať poéziu. 

Pripomenulo vám nahrávanie tohto disku detstvo?

Báseň „Keď moja sestra a ja“ od Théodora de Banville mi pripomenula tie, ktoré som sa naučil na Deň matiek. A všetky tieto skvelé klasiky od Jeana de La Fontaina, Mauricea Carêmeho, Luca Bérimonta... mi pripomínajú vôňu kriedy, chmelu, ihriska, nie vážne nezmysly. Skrátka doba nerozvážnosti. Okrem toho bol tento album osviežujúcou prestávkou, pretože všetky texty sú pozitívne a ľahké. Vyjadrujú veľmi jednoduché a predsa podstatné hodnoty. A potom som tiež zostal veľkým dieťaťom! Mám hravú stránku. Poker, stolové hry, Playstation... Toto všetko ma veľmi baví a milujem tráviť čas so svojím synom hraním vláčika, áut, vozením ho na kolotoč...

Zmenilo ťa otcovstvo?

Zmenilo to vlastne všetko. Teraz už môj život nie je len o mne. Uvedomujem si aj zodpovednosť, ktorá z toho vyplýva. Dnes, keď robím album, počúvam ho inak a hovorím si, že keď si ho vypočujú Paul a Léopoldine (moja 9-mesačná dcérka), nechcem, aby sa za niečo také a onaké zahanbili. A otcovstvo tiež posilnilo moju túžbu zapojiť sa do združení, ktoré sa starajú o deti, ako je združenie ELA, ktorého som sponzorom, alebo Rêves d'enfance. 

Aký si otec?

Moja žena by ti povedala, že som papa sliepka! Je to pravda ! Ale som tiež ocko spevák, koláče... Vlastne som celkom v pohode. Ale samozrejme, že okolo domu sú pravidlá a deti nič nezmôžu. Veľmi rada aj varím. Na moje narodeniny mi moja žena dokonca dala... odšťavovač! Odvtedy som testoval veľa ovocných štiav. Paul miluje svoj vylisovaný pomarančový džús každé ráno! A na poludnie mu pripravujem obed: ricottovo-špenátové cestoviny, ryžu-parmezán-paradajky... Chcem mu predstaviť dobré produkty, jednoduché, ale autentické chute. A mám šťastie, páči sa mu všetko. Dokonca sa stal milovníkom rokfortu! Objavovaním širokej škály chutí si potom môže vybrať, čomu dáva prednosť. V hudbe je to to isté. Nútime ho počúvať štýly, ktoré sa nám páčia. Ide od Boba Dylana po Beethovena. Keď počuje „Let it be“, už pozná Beatles! Momentálne počúva môj najnovší album a opakovane piesne Chantal Goya. 

Ľahko ste zaujali miesto otca?

Spočiatku to nebolo ľahké, pretože vzťah medzi dieťaťom a matkou je veľmi silný. Ale po každom pôrode som každé svoje dieťa na týždeň strážila. Moja žena si vzala dovolenku, aby si oddýchla. Tieto osobné stretnutia boli dôležitými momentmi, ktoré mi pomohli spojiť sa s nimi.

Ako zladiť život umelca a rodinný život?

Nezmierujem sa, je to v prvom rade môj rodinný život. Snažím sa tráviť čo najviac času so svojimi deťmi. Keď je to možné, pracujem doma: melódie nahrávam vo svojom nahrávacom štúdiu a rozhovory vediem počas spánku. Ak idem na výlet do 3 hodín od jazdy, vraciam sa večer. A na turné beriem so sebou Pavla. Využívam túto príležitosť, pretože momentálne ešte nechodí do školy. Ale v septembri nastúpil do škôlky. On je super šťastný, ja sa toho rozchodu trochu bojím... ale to by malo byť ok, na začiatku bude chodiť len ráno. Doma je vždy živo, s tromi tínedžermi mojej manželky a našimi dvoma malými deťmi. Veľkí sú fanúšikmi malých. Opatrovateľky nepotrebujeme a to im dáva zodpovednosť. A sviatky, teda, trávime ich s rodinou. 

Máte nejaký rodinný rituál?

Áno, a je to nevyhnutné! Každý večer čítam Paulovi príbeh. Momentálne je závislý na dobrodružstvách Barbapapu a Monsieur et Madame. Potom mu moja žena prinesie svoju prikrývku, objíme ho a on okamžite zaspí.

*Hraj ďalej, moja veľká spoločnosť.