Zajakavosť u detí

Redakčná rada MedTvoiLokony v súlade so svojím poslaním vynakladá maximálne úsilie na poskytovanie spoľahlivého medicínskeho obsahu podporeného najnovšími vedeckými poznatkami. Dodatočný príznak „Skontrolovaný obsah“ znamená, že článok bol skontrolovaný alebo napísaný priamo lekárom. Toto overenie v dvoch krokoch: lekársky novinár a lekár nám umožňuje poskytovať obsah najvyššej kvality v súlade so súčasnými medicínskymi poznatkami.

Našu angažovanosť v tejto oblasti ocenila okrem iného aj Asociácia novinárov pre zdravie, ktorá udelila redakčnej rade MedTvoiLokony čestný titul Veľký pedagóg.

Zajakavosť XNUMX-ročných – vývinová disfluencia reči

Proces hovorenia pozostáva z niekoľkých mimoriadne náročných procesov, ktoré musia byť navzájom úzko koordinované. Aby veta, ktorú hovoríme, znela správne, treba zvoliť vhodnú slovnú zásobu a gramatiku.

Ale to nie je všetko. Krásnym prednesom je aj správna technika hovorenia, teda hlboký nádych, začiatok hovorenia koordinovaný s výdychovou fázou, správne umiestnené hlasivky a účinný artikulačný aparát (mäkké podnebie, jazyk, zuby, pery) umožňujúci správnu fonáciu a zvuk. zvukov. U dospelých je rozprávanie do značnej miery automatizované. Keď hovoríme, nemyslíme na to, ako dýchame, ako upravujeme pery a jazyk, aby sme vyjadrili konkrétne zvuky. Ale pre dieťa je tento komplikovaný proces dosť náročný.

Dieťa v predškolskom veku sa len učí ovládať všetky tieto procesy. Vo vývine reči sa neustále objavujú nové zvuky (sz, ż, cz, dż, r), ktoré musí ovládať a vedieť ich používať v správnych slovách, stále sa učí nové slová a výrazy, učí nové gramatické tvary. Existuje aj zástup vonkajších podnetov. Deti sa na svet pozerajú mimoriadne emotívne a množstvo nových problémov, s ktorými sa musia vysporiadať, je obrovské (škôlka, noví kamaráti, nový brat či sestra, ktorí nenásytne pútajú pozornosť rodičov a pod.). V malej hlave vzniká veľká spleť myšlienok, ktoré treba prejaviť. A ako to urobiť, keď jazyk nepočúva do konca, dych si robí čo chce a slová chýbajú? Preto sa v reči našej maličkej začínajú čoraz častejšie objavovať početné disfluencie. Dieťa opakuje zvuky, slabiky, niekedy slová alebo aj celé časti vety. Hlasy je možné pretiahnuť, čo dieťaťu poskytne čas na premyslenie ďalšej časti prejavu. Môžu existovať aj opravy (tzv. revízie) týkajúce sa gramatickej časti vety.

Ak táto porucha nie je sprevádzaná ďalšími kontrakciami alebo pohybmi tváre, najčastejšie sa diagnostikuje ako vývojová porucha reči. Vyskytuje sa zvyčajne u detí vo veku 5 až 7 rokov a je jedinou z porúch reči, ktorá vekom spolu so zlepšením jazykových schopností prechádza.

Vývinová disfluencia reči je charakterizovaná poruchou v prechode od jednej myšlienky k druhej, od jednej gramatickej štruktúry k druhej. Často sa spája s nedostatočnou koordináciou medzi fungovaním dýchacieho, fonačného a artikulačného systému, alebo je výsledkom príliš rýchleho rozprávania a nesledovania svojich myšlienok. Dieťa, hovoriace plynule, si túto skutočnosť neuvedomuje, nepociťuje s tým spojené nepohodlie a nerobí mu to nechuť hovoriť.

V prípade vývinovej poruchy reči sa nepoužívajú špeciálne logopedické terapie. Dôležité je neupozorňovať dieťa na to, ako rozpráva, ale rozprávať sa s ním pomalšie a dať mu čas, aby svoj prejav pokojne dokončilo.

Ak je však u dieťaťa diagnostikovaná porucha reči s frekvenciou väčšou ako 10 % reči a počas rozprávania sa vyskytuje napätie, kŕče alebo súcit, takzvané „koktanie v ranom detstve“. Tu sa objavuje povedomie o roztržitom prejave a často sa s ním spája aj nechuť rozprávať.

Existuje mnoho možných príčin „koktania v ranom detstve“. Môže to byť dôsledok genetickej predispozície, perinatálneho poškodenia, nesprávneho fungovania rečového aparátu, poškodenia mozgu, niektorých detských chorôb alebo čisto psychických faktorov: nízke sebavedomie, nutkanie rozprávať, hanblivosť, strach, neakceptovanie atď.

Terapia „zajakavosti v ranom detstve“, na rozdiel od vývinovej poruchy reči, by sa mala vykonávať pod dohľadom logopéda alebo v špeciálnych rehabilitačných táboroch.

Text: mgr Izabela Wiatrowska, logopéd a mgr Magdalena Jęksa – Wojciechowska, logopéd, ABC správnej výslovnosti

Nechaj odpoveď