Psychológia

"Zlomil si mi život", "kvôli tebe som nič nedosiahol", "prežil som tu najkrajšie roky" ... Koľkokrát si už povedal takéto slová príbuzným, partnerom, kolegom? Z čoho sú vinní? A sú jediní?

Asi pred 20 rokmi som počul taký vtip o psychológoch. Muž rozpráva svoj sen psychoanalytikovi: „Snívalo sa mi, že sme sa s celou rodinou stretli na slávnostnej večeri. Všetko je v poriadku. Hovoríme o živote. A teraz chcem poprosiť mamu, aby mi podala ten olej. Namiesto toho jej hovorím: "Zničila si mi život."

V tejto anekdote, ktorej plne rozumejú len psychológovia, je kus pravdy. Každý rok sa milióny ľudí sťažujú svojim psychoterapeutom na svojich príbuzných, kolegov, priateľov. Rozprávajú, ako premeškali šancu oženiť sa, získať slušné vzdelanie, urobiť kariéru a stať sa šťastnými ľuďmi. Kto za to môže?

1. rodičia

Za všetky zlyhania sú zvyčajne obviňovaní rodičia. Ich kandidatúra je najjednoduchšia a najzrejmejšia. S rodičmi komunikujeme od narodenia, takže technicky majú viac šancí a času začať nám kaziť budúcnosť.

Možno sa s vami maznaním snažia kompenzovať svoje nedostatky v minulosti?

Áno, naši rodičia nás vychovávali a vychovávali, ale možno nedávali dostatok lásky alebo milovali príliš, rozmaznali nás, alebo naopak, príliš zakazovali, príliš chválili, alebo nás vôbec nepodporovali.

2. Starí rodičia

Ako môžu byť príčinou našich problémov? Všetci starí rodičia, ktorých poznám, na rozdiel od svojich rodičov milujú svoje vnúčatá bezpodmienečne a bezpodmienečne. Venujú im všetok svoj voľný čas, rozmaznávajú a hýčkajú.

Boli to však oni, kto vychoval vašich rodičov. A ak sa im nevydarila vaša výchova, tak túto vinu možno presunúť na starých rodičov. Možno sa s vami maznaním snažia kompenzovať svoje nedostatky v minulosti?

3. Učitelia

Ako bývalý učiteľ viem, že pedagógovia majú na žiakov obrovský vplyv. A mnohé z nich sú pozitívne. Ale sú aj iní. Ich nekompetentnosť, subjektívny prístup k študentom a nespravodlivé hodnotenie ničia kariérne ašpirácie zverencov.

Nezriedka sa stáva, že učitelia priamo povedia, že konkrétny študent nenastúpi na vybranú univerzitu („nie je čo ani skúšať“) alebo sa nikdy nestane napríklad lekárom („nie, nemáte dostatok trpezlivosti a pozornosť“). Názor učiteľa samozrejme ovplyvňuje sebaúctu.

4. Váš terapeut

Nebyť jeho, nenapadlo by vás viniť svojich rodičov za všetky svoje problémy. Spomeňte si, aké to bolo. Povedal si niečo nenútene o svojej matke. A psychoanalytik sa začal pýtať na váš vzťah v detstve a dospievaní. Odmietli ste to s tým, že matka s tým nemá nič spoločné. A čím viac ste jej vinu popierali, tým viac sa psychoanalytik ponoril do tohto problému. Koniec koncov, je to jeho práca.

Strávili ste na nich toľko energie, prišli ste o dobrú prácu, pretože ste s nimi chceli tráviť viac času.

A teraz ste prišli na to, že za všetko môžu rodičia. Nie je teda lepšie zvaliť vinu na svojho psychológa? Premieta do vás svoje problémy s rodinou?

5. Vaše deti

Strávili ste na nich toľko energie, zmeškali ste dobrú prácu, pretože ste s nimi chceli tráviť viac času. Teraz si to už vôbec nevážia. Dokonca zabudnú zavolať. Klasický prípad!

6. Váš partner

Manžel, manželka, priateľ, vyvolený – jedným slovom človek, ktorému boli dané najlepšie roky a ktorý neocenil váš talent, obmedzené možnosti atď. Strávili ste s ním toľko rokov, namiesto toho, aby ste našli svoju pravú lásku, osobu, ktorej by na vás skutočne záležalo.

7. Ty sám

Teraz si znova prečítajte všetky vyššie uvedené body a kriticky sa na ne pozrite. Zapnite iróniu. Sme radi, že ospravedlňujeme svoje zlyhania, nachádzame ich dôvody a obviňujeme iných ľudí zo všetkých problémov.

Prestaňte sa pozerať na druhých, sústreďte sa na ich túžby a na to, ako vás vidia

Ale jediným dôvodom je tvoje správanie. Vo väčšine prípadov sa sami rozhodujete, čo ďalej so svojím životom, na ktorú vysokú školu vstúpite, s kým prežijete najlepšie roky, budete pracovať či vychovávať deti, využijete pomoc rodičov alebo pôjdete vlastnou cestou.

Čo je však najdôležitejšie, nikdy nie je neskoro všetko zmeniť. Prestaňte sa pozerať na druhých, sústreďte sa na ich túžby a na to, ako vás vidia oni. Konajte! A aj keď urobíte chybu, môžete byť na ňu hrdí: koniec koncov, je to vaša vedomá voľba.


O autorovi: Mark Sherman je emeritným profesorom psychológie na Štátnej univerzite v New Yorku v New Paltz a špecialistom na medzirodovú komunikáciu.

Nechaj odpoveď