Psychológia

Právne pojmy a štatistika

Skutočný obraz vrážd spáchaných v amerických mestách je nepochybne odlišný od toho, ktorý nakreslili autori kriminálnych románov. Hrdinovia kníh, motivovaní vášňou alebo chladnokrvnou vypočítavosťou, zvyčajne kalkulujú s každým krokom k dosiahnutiu svojho cieľa. Citát v duchu fikcie nám hovorí, že mnohí zločinci očakávajú zisk (možno lúpežou alebo predajom drog), ale okamžite naznačuje, že ľudia niekedy zabíjajú z tých najnepodstatnejších dôvodov: „kvôli oblečeniu, malému množstvu peňazí... a kvôli bez zjavného dôvodu." Dokážeme pochopiť také odlišné dôvody vrážd? Prečo jeden človek berie druhému život? Pozri →

Rôzne prípady vyprovokovania vrážd

Zabitie známeho človeka je v mnohých prípadoch odlišné od zabitia náhodného cudzinca; najčastejšie je to dôsledok výbuchu emócií v dôsledku hádky alebo medziľudského konfliktu. Pravdepodobnosť odňatia života osoby, ktorá je videná prvýkrát v živote, je najvyššia pri vlámaní, ozbrojenej lúpeži, krádeži auta alebo obchodovaní s drogami. Smrť obete v tomto prípade nie je hlavným cieľom, je to viac-menej pomocná akcia pri dosahovaní iných cieľov. Údajný nárast vrážd osôb neznámych páchateľovi teda môže znamenať zvýšenie počtu «odvodených» alebo «kolaterálnych» vrážd. Pozri →

Podmienky, za ktorých dochádza k zabíjaniu

Hlavnou výzvou modernej spoločnosti je porozumieť a používať štatistiky, o ktorých som hovoril v tejto kapitole. Samostatná štúdia si vyžaduje otázku, prečo má Amerika také vysoké percento černochov a vrahov s nízkymi príjmami. Je takýto zločin výsledkom trpkej reakcie na chudobu a diskrimináciu? Ak áno, aké ďalšie sociálne faktory to ovplyvňujú? Aké sociálne faktory ovplyvňujú pravdepodobnosť, že jedna osoba spácha fyzické násilie na druhej? Akú úlohu zohrávajú osobnostné črty? Majú vrahovia skutočne určité vlastnosti, ktoré zvyšujú šance, že zabijú život inej osoby – napríklad v návale zúrivosti? Pozri →

Osobná predispozícia

Bývalý dozorca známeho nápravného zariadenia napísal pred rokmi populárnu knihu o tom, ako väznení vrahovia pracovali ako sluhovia v jeho rodinnom dome na pôde väznice. Čitateľov ubezpečil, že títo ľudia nie sú nebezpeční. S najväčšou pravdepodobnosťou vraždu spáchali pod vplyvom zvýšených stresových okolností, ktoré nedokázali ovplyvniť. Bol to jednorazový výbuch násilia. Keď ich životy začali plynúť v pokojnejšom a pokojnejšom prostredí, pravdepodobnosť, že sa opäť uchýlia k násiliu, bola veľmi malá. Takýto portrét vrahov je upokojujúci. Opis jemu známeho autora knihy väzňov však najčastejšie nesedí ľuďom, ktorí úmyselne berú život inej osobe. Pozri →

sociálny dopad

Najväčší pokrok v boji proti brutalite a násiliu v Amerike možno dosiahnuť prijatím účinných opatrení na zlepšenie životných podmienok rodín a komunít v mestách, najmä pre chudobných žijúcich v slumoch ich get. Práve z týchto chudobných get vznikajú kruté zločiny.

Byť chudobným mladým mužom; nemať dobré vzdelanie a prostriedky na útek z utláčateľského prostredia; túžba získať práva poskytované spoločnosťou (a dostupné iným); vidieť, ako iní nezákonne a často kruto konajú, aby dosiahli materiálne ciele; pozorovať beztrestnosť týchto činov – to všetko sa stáva ťažkým bremenom a má abnormálny vplyv, ktorý mnohých tlačí k zločinom a delikvenciám. Pozri →

Vplyv subkultúry, spoločných noriem a hodnôt

Pokles obchodnej aktivity viedol k nárastu vrážd spáchaných belochmi a medzi nimi ešte viac samovrážd. Ekonomické ťažkosti zrejme do určitej miery nielen zvýšili agresívne sklony belochov, ale v mnohých z nich vytvorili aj sebaobviňovanie zo vzniknutých finančných problémov.

Naopak, pokles obchodnej aktivity viedol k zníženiu počtu vrážd černochov a mal relatívne malý vplyv na mieru samovrážd v tejto rasovej skupine. Nemôže to byť tak, že chudobní černosi videli menší rozdiel medzi ich postavením a postavením ostatných, keď boli časy ťažké? Pozri →

Interakcie pri páchaní násilia

Doteraz sme brali do úvahy len všeobecný obraz prípadov vrážd. Identifikoval som rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť, že človek vedome vezme život druhému. Kým sa tak ale stane, potenciálny páchateľ musí čeliť tomu, kto sa stane obeťou a títo dvaja jedinci musia vstúpiť do interakcie, ktorá povedie k smrti obete. V tejto časti sa obraciame na povahu tejto interakcie. Pozri →

zhrnutie

Pri zvažovaní vrážd v Amerike, ktorá má najvyššiu mieru vrážd spomedzi technologicky vyspelých krajín, táto kapitola poskytuje stručný prehľad kritických faktorov, ktoré vedú k úmyselnému zabitiu jednej osoby druhou. Hoci sa úlohe násilných jedincov venuje veľká pozornosť, analýza nezahŕňa úvahy o závažnejších duševných poruchách alebo sériových vrahoch. Pozri →

Časť 4. Ovládanie agresie

Kapitola 10

Netreba opakovať pochmúrne štatistiky. Smutný fakt pre každého je celkom zrejmý: násilné trestné činy sú stále častejšie. Ako môže spoločnosť znížiť strašný počet prípadov násilia, ktoré ich tak znepokojuje? Čo môžeme my – vláda, polícia, občania, rodičia a opatrovatelia, my všetci spolu – urobiť, aby bol náš sociálny svet lepší alebo aspoň bezpečnejší? Pozri →

Nechaj odpoveď