Psychológia
Film „Základné školenie: otváranie nových príležitostí. Stretnutie vedie prof. NI Kozlov»

Úplné ÁNO je tiež schopnosť pochopiť nie vždy zrejmé zámery partnera.

stiahnuť video

​​​​​​Zámer je vnútorný a vnútorný nie je zrejmý. Ako človek chápe svoje vlastné zámery? Ako ľudia chápu zámery iných ľudí?

Zápis zámeru

Zámery osoby mu nie sú vždy jasné, najmä preto, že ich partner často dostatočne nechápe. Aby sa predišlo nevedomým manipuláciám, nedorozumeniam a konfliktom, odporúča sa častejšie používať označenie zámerov.

Dvojitý štandard v hodnotení seba a iných

Obvyklý spôsob, ako si masový človek môže zvýšiť sebaúctu:

  • prikrášľovať svoje zámery, prezentovať sa v priaznivom svetle pre nich samotných, alebo sa posudzovať nie podľa (neúspešných) činov, ale podľa (dobrých) úmyslov.
  • vidieť zámery iných cez negatívnu optiku, alebo súdiť nie podľa ich (dobrých) úmyslov, ale podľa ich (zlých) skutkov. Pozrite si Dvojitý štandard pri posudzovaní seba a iných.

Príbehy zo života

otec nie je zlý

Napísala Larisa Kim.

Nie je to tak dávno, čo som sa naučil priznať si svoje chyby a začal som to robiť vždy, keď som sa mýlil. Hovorím priamo:Urobil som zle. Nie je strašidelné robiť chyby, je strašidelné si chyby nepriznať. Som obyčajný človek a ľudia robia chyby. Teraz budem premýšľať o tom, ako napraviť situáciu». A čo je dôležitejšie, pomáha mi to pochopiť iných ľudí, keď robia chyby – a nehnevať sa na nich. A ešte vysvetľovať ostatným, aby sa nenahnevali. Prekvapivo je to najjednoduchšie vysvetliť deťom, nie dospelým.

Nedávno sa stala nasledujúca situácia. Manžel prišiel pre dcéru do školy, no ona tam nebola. Bežal po chodbách — nie je tam žiadne dieťa. Spýtal sa učiteľky, kde je jeho dcéra, ona povedala: "Niekto ju už vzal." A dostal sa do hystérie. Volal mi do telefónu, kričal a nadával. Potom zavolal dedovi a žene, zistil, že to zobrali, no už sa nevedel upokojiť. Chodil k nim po dieťa, celú cestu kričal na dcéru TAK, že ju bolela hlava.

Prídem domov z práce, dieťa je v slzách, otec ju bez prestania píli a kričí. Nakoniec odišiel zaparkovať auto, vzal som ju do postele a ona sa ma pýta: „Mami, prečo je náš otec taký nahnevaný a zlý? — Čo by ste povedali dieťaťu? Prečo je taký zlý? Tak kričal?

Povedal som toto: „Otec nie je zlý. Keď prišiel do školy a zistil, že si preč, bol na smrť vystrašený. Myslel na tú najhoršiu vec, že ​​ťa uniesli. A teraz nevieme, či ťa niekedy nájdeme. A otec ochorel, nevie, ako vyjadriť svoj smútok iným spôsobom. Začne kričať, vykrikovať všetko, čo cíti, obviňovať ostatných. To je všetko z toho, že nebol naučený správne uvoľňovať emócie. On za to nemôže, toto ockovi odpustíme.

Ale do budúcna sa zamyslíme, ak sa sami ocitneme v takej situácii, že takto reagovať nie je správne. Nikto na to nie je dobrý. Otec sa najskôr bál, teraz sa cíti zle a cíti sa previnilo, no zároveň nevie, ako ho požiadať o odpustenie.

Dcéra nemohla spať, keď sa jej manžel vrátil, ponáhľala sa k nemu a začala hovoriť, že chápe, prečo otec tak kričal, že sa na neho nehnevá, ale veľmi ho miluje. Manžel okamžite onemel, spadla z neho ťarcha viny a aj on jej už dokázal svoju reakciu sám pokojne vysvetliť.


Nechaj odpoveď