„Objatia s tvárou“ a ďalšie prekvapivé fakty o objatiach

Objímame priateľov a príjemných kolegov, deti a rodičov, blízkych a zbožňované domáce zvieratá... Tento typ kontaktu hrá v našom živote dôležitú úlohu. Koľko toho o ňom vieme? K medzinárodnému dňu objatí 21. januára – nečakané vedecké fakty od biopsychológa Sebastiana Ocklenburga.

Medzinárodný deň objatí je sviatok, ktorý sa v mnohých krajinách oslavuje 21. januára. A tiež 4. decembra... a ešte niekoľkokrát do roka. Možno čím častejšie, tým lepšie, pretože „objatia“ majú priaznivý vplyv na našu náladu a kondíciu. V zásade sa o tom mohol presvedčiť každý z nás viackrát – vrúcny ľudský kontakt potrebuje človek od raného detstva až do konca života.

Keď nemáme koho objať, cítime sa smutní a osamelí. Neurológovia a psychológovia pomocou vedeckého prístupu skúmali objatia a preukázali ich nepochybné výhody, ako aj študovali ich históriu a dokonca aj trvanie. Biopsychológ a výskumník mozgu Sebastian Ocklenburg vymenoval päť veľmi zaujímavých a samozrejme prísne vedeckých faktov o objatiach.

1. Ako dlho to trvá

Štúdia Emesi Nagyovej z Univerzity v Dundee zahŕňala analýzu 188 spontánnych objatí medzi športovcami a ich trénermi, konkurentmi a fanúšikmi počas letných olympijských hier v roku 2008. Podľa vedcov v priemere trvali 3,17 sekundy a nezáviseli ani od kombinácie pohlavia, ani od národnosti páru.

2. Ľudia sa objímajú už tisíce rokov.

Samozrejme, nikto presne nevie, kedy sa to prvýkrát stalo. Vieme však, že objímanie je v ľudskom behaviorálnom repertoári už najmenej niekoľko tisíc rokov. V roku 2007 objavil tím archeológov takzvaných Milencov Valdara v neolitickej hrobke neďaleko talianskej Mantovy.

Milenci sú párom ľudských kostier, ktoré ležia v objatí. Vedci určili, že majú približne 6000 rokov, takže vieme, že už v neolite sa ľudia navzájom objímali.

3. Väčšina ľudí sa objíma pravou rukou, ale to závisí od našich emócií.

Objatie vedieme spravidla jednou rukou. Nemecká štúdia, ktorej spoluautorom je Ocklenburg, analyzovala, či je ruka väčšiny ľudí dominantná – pravá alebo ľavá. Psychológovia pozorovali páry v príletových a odletových halách medzinárodných letísk a analyzovali videá dobrovoľníkov, ktorí si zaviazali oči a umožnili cudzím ľuďom, aby ich na ulici objímali.

Ukázalo sa, že vo všeobecnosti to väčšina ľudí robí pravou rukou. Urobilo to 92 % ľudí v emocionálne neutrálnej situácii, keď neznámi ľudia objímali človeka so zaviazanými očami. V emotívnejších chvíľach, teda keď sa na letisku stretávajú priatelia a partneri, však tento pohyb robí pravou rukou len asi 81 % ľudí.

Keďže ľavá hemisféra mozgu ovláda pravú polovicu tela a naopak, predpokladá sa, že posun doľava v objatiach súvisí s väčším zapojením pravej hemisféry mozgu do emocionálnych procesov.

4. Objatia pomáhajú zvládať stres

Vystupovanie na verejnosti je stresujúce takmer pre každého, ale maznanie sa pred vstupom na pódium môže pomôcť zmierniť stres. Štúdia vykonaná na Univerzite v Severnej Karolíne skúmala, ako objímanie pred stresovou udalosťou znižuje jej negatívny vplyv na telo.

Projekt testoval dve skupiny párov: v prvej dostali partneri 10 minút na držanie sa za ruky a pozeranie romantického filmu, po ktorých nasledovalo 20-sekundové objatie. V druhej skupine partneri jednoducho pokojne odpočívali, bez toho, aby sa navzájom dotýkali.

Potom sa musel jeden človek z každej dvojice zúčastniť veľmi napätého verejného vystúpenia. Zároveň mu zmerali krvný tlak a tep. aké sú výsledky?

Ľudia, ktorí sa pred stresovou situáciou maznali s partnermi, mali výrazne nižší krvný tlak a srdcový tep ako tí, ktorí pred verejným vystúpením nemali žiadny fyzický kontakt so svojimi partnermi. Môžeme teda konštatovať, že objatia vedú k zníženiu reakcie na stresové udalosti a môžu prispieť k udržaniu kardiovaskulárneho zdravia.

5. Nielen ľudia to robia

Ľudia sa v porovnaní s väčšinou zvierat veľa objímajú. Určite však nie sme jediní, ktorí využívajú tento druh fyzického kontaktu na sprostredkovanie sociálneho či emocionálneho významu.

Štúdia vedcov z Florida International University skúmala objímanie kolumbijského pavúka, vysoko sociálneho druhu opice, ktorý sa vyskytuje v lesoch v Kolumbii a Paname. Zistili, že na rozdiel od ľudí nemá opica vo svojom arzenáli jeden, ale dva rôzne typy akcií: „objatia tvárou“ a pravidelné.

Zvyčajné to bolo ako u ľudí – dve opice sa obmotali okolo seba a položili hlavu na partnerove ramená. Ale v „objatí tváre“ sa ruky nezúčastnili. Opice si väčšinou objímali tváre, len si o seba obtierali líca.

Je zaujímavé, že rovnako ako ľudia, aj opice mali svoju preferovanú stranu objímania: 80 % preferovalo túliť sa ľavou rukou. Mnohí z tých, ktorí majú domácich miláčikov, povedia, že mačky aj psy sa veľmi dobre objímajú.

Možno sme ich to naučili my ľudia. Faktom však zostáva, že tento druh fyzického kontaktu niekedy prenáša emócie lepšie ako akékoľvek slová a pomáha podporovať a upokojovať, prejavovať blízkosť a lásku, alebo len prejavovať láskavý postoj.


O autorovi: Sebastian Ocklenburg je biopsychológ.

Nechaj odpoveď