Študujem sám – lebo chcem žiť – rozbehla sa celoštátna sociálna kampaň

Rok 2020 je obdobím neustálych výziev. Pandémia koronavírusu zmenila spôsob, akým fungujeme každý deň, z úplného „uzavretia“ na novú normálnosť, v ktorej sa sanitárne obmedzenia a sociálne dištancovanie stávajú zvykom, životným štýlom. Solidarita, bezpečnosť, ale sú naozaj zdravé?

Tvárou v tvár rastúcej epidémii kardiovaskulárnych, onkologických či neurologických ochorení, ktorým leží na srdci zdravie poľských žien a Poliakov, nadácia Winner Health Foundation spolu s Inštitútom uvedomelého človeka v spolupráci s vedeckými spoločnosťami, odborníkmi, pacientmi a veľvyslancami, vo štvrtok 17. septembra spustil celoštátnu sociálnu kampaň „Badam Myself! # Chcem žiť. Medonet sa stal mediálnym patrónom kampane.

V posledných mesiacoch došlo k alarmujúcemu poklesu počtu preventívnych a diagnostických vyšetrení a kontrolných návštev – vo všeobecnosti v kontaktoch so zdravotníctvom. Má to viacero dôvodov, z ktorých najdôležitejší je strach z nákazy COVID-19 a odkladanie návštevy do tzv. „Neskoršieho“ a sťaženého prístupu k lekárskej starostlivosti (napr. obmedzenia prevádzky zdravotníckych zariadení, zrušenie tzv. stacionárne návštevy, ťažkosti s volaním do zariadenia alebo nedostatok voľných termínov).

V dôsledku toho sa stretávame s rastúcou epidémiou chronických, kardiovaskulárnych, rakovinových, neurologických a reumatických ochorení. Väčšinu z nich možno odhaliť včas a účinne liečiť – je tu jedna podmienka – musia byť diagnostikované a monitorované.

– Zistili sme, že už nemôžeme čakať, každý deň, každý týždeň je dôležitý pre mnohých pacientov s rakovinou, kardiovaskulárnymi chorobami a cukrovkou. Dostali sme veľmi pozitívnu odozvu od mnohých ľudí a inštitúcií, ktoré sa chceli do kampane zapojiť, za čo sa Vám chceme veľmi pekne poďakovať. – povedal Marek Kustosz, prezident Inštitútu vedomého človeka.

Kampaň je zameraná predovšetkým na zvýšenie účasti na preventívnych a diagnostických testoch a potrebných lekárskych konzultáciách v poľskej spoločnosti, zlepšenie včasnej detekcie civilizačných chorôb a možnosti efektívnej liečby, ako aj na pozitívny vplyv zdola nahor na zdravotnú starostlivosť. systému za účelom zvýšenia dostupnosti a zlepšenia fungovania a dostupnosti zariadení medicin.

– Dá sa povedať, že máme do činenia s mentálnym zomknutím, spôsobeným šírením negatívnych informácií v médiách, ktoré medializujú jednotlivé prípady a ohniská, napr. v nemocniciach, dokonca oslňujú zlými informáciami a ukazuje sa, že prípad sa týka jedného či dve nemocnice, no spôsob, akým sa to prezentuje v médiách, vyvoláva dojem, že teraz nie je nič horšie ako nemocnica.

– Musíte jasne povedať, že pred rokom o tomto čase nikto z nás o pandémii nepočul a nikto sa na ňu nepripravoval, bola to pre nás výzva, potrebovali sme čas na reorganizáciu. Máme vytvorené vhodné ochranné a bezpečnostné opatrenia, každému pacientovi je zmeraná teplota, treba nosiť rúška, je potrebná dezinfekcia rúk, podobne postupujú aj lekári. – informoval prof. Przemysław Leszek, predseda Sekcie srdcového zlyhania Poľskej kardiologickej spoločnosti.

– Čo nás znepokojuje, je pokles počtu vykonaných intervenčných výkonov, napr. počet koronografií klesol z 20 % na 40 %, pretože pacient aj s bolesťou na hrudníku sa zdráha ísť do nemocnice alebo zavolať sanitku napriek mať infarkt. Medzi ďalšie príklady patrí 77 % pokles počtu srdcových ablácií alebo 44 % pokles počtu implantovaných kardiostimulátorov. – znepokojil prof. Leszek – V nemocnici je bezpečnejšie ako pri nákupe v supermarkete, vyzývam pacientov, aby neodkladali a navštívili lekárov. dodal profesor.

Podobné problémy majú aj iné európske krajiny. Počas nedávno skončeného kongresu Európskej kardiologickej spoločnosti boli prezentované údaje, ktoré potvrdzujú cca. 40 % pokles hlásení do hemodynamických laboratórií. – Pacienti zostávajú doma, bolesti časom ustúpia, ale nekróza srdca je zažehnaná, pacient najskôr funguje normálne, ale môže to trvať 6 – 12 mesiacov a potom budeme riešiť vážne zlyhanie srdca – povedal Dr.Paweł Balsam z r. Katedra kardiológie Varšavská lekárska univerzita.

Znepokojujúca situácia sa odohráva aj na onkológii, kde oznámenie potvrdilo cca. O 30 % menej prípadov ako v podobnom období minulého roka, to neznamená, že neochorieme, jednoducho je veľa ľudí, ktorí nemajú diagnostikovanú diagnózu. – Oneskorenie diagnózy znamená, že pacienti pravdepodobne skončia v nemocnici, ale už vo veľmi pokročilom štádiu rakoviny. Najviac utrpelo hlásenie na preventívne vyšetrenia, ako je mamografia, cytológia či kolonoskopia, a preto apelujeme na rodinných lekárov a iných špecialistov, aby ich ambulancie boli pacientom otvorené a aby sme všetci zostali ostražití, povedal Szymon Chrostowski, prezident Wygrajmy Zdrowie. Nadácia.

– V tomto roku bolo vydaných o 20 % menej kariet DiLO (karty na diagnostiku a onkologickú liečbu), veľa ľudí nechodí včas k onkológovi a šesť mesiacov môže v tomto prípade znamenať vznik metastáz. Potom môžeme pacienta len paliatívne vyliečiť, zmierniť neduhy, zlepšiť kvalitu života, ale chorobu nevyliečime. – dodal prof. Cezary Szczylik, z Európskeho zdravotného centra v Otwocku – Pacienti by nemali byť paralyzovaní strachom, zdravotníkom záleží na podmienkach sanitárneho režimu. Nebojte sa, príďte k nám, ste v bezpečí, musíme pokračovať vo vašej diagnostike a liečbe – apeloval profesor.

Dr. Artur Prusaczyk, podpredseda správnej rady Lekárskeho a diagnostického centra v Siedlce, zdôraznil, že zatiaľ sa ukazuje, že koronavírus v Poľsku nie je taký virulentný ako v južnej Európe. – Zdravotníctvo by sa preto malo starať o potreby celej spoločnosti vrátane rôznych skupín pacientov. Na rozdiel od Talianska či Španielska naša krajina nezažila paralýzu zdravotníctva.

– V prípade testov na koronavírusy bolo možné zabezpečiť, aby boli tieto testy riadne vykazované, no o ostatných laboratórnych testoch, koľko a koľko sa ich každý deň v krajine vykonáva, takéto informácie neexistujú. Laboratórne vyšetrenia sa v nemocniciach samostatne nevykazujú a POZ takéto vyšetrenia hlási každých šesť mesiacov. Okrem toho neexistuje overenie diagnostických testov. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2015 89 % tvorili výskumy v oblasti restoratívnej medicíny (odborné ambulancie, nemocnice) a len 3 – 4 % výskumu boli zadané na POZ. To drasticky nestačí. Existuje mnoho jednoduchých testov, ako je morfológia, kreatinín, nádorové markery, ktoré poskytujú informácie pre pacienta a celý systém. Ak by bola laboratórna diagnostika zabezpečená správne, náklady na liečbu pacientov by boli oveľa nižšie, pretože by sme ochorenia odhalili skôr a nedošlo by k rozvoju závažných chronických ochorení. – argumentovala Alina Niewiadomska, prezidentka Národnej komory laboratórnych diagnostikov. Súčasne

Prezident KIDL zdôraznil, že preventívne prehliadky sú investíciou do zdravia a mali by byť plošne vykonávané na úrovni primárnej zdravotnej starostlivosti.

Odborníci sa odvolávali aj na organizáciu teleportácie. – Televízia je po niekoľkých rokoch konečne preplatená, čo je dobrá správa, bolo to kvôli pandémii. Zároveň je vhodné zdôrazniť, že teleportovanie nie je náhradou stacionárnej návštevy, ale nástrojom v rukách lekára, veľmi nápomocným napríklad pri kontrole plánovaných stabilných pacientov, ktorí sa po operácii vracajú domov, na druhý koniec Poľska a vďaka televízii môžeme byť v kontakte a vyhodnocovať medzičasom vykonané testy. K televíznemu vysielaniu treba pristupovať s rozumom, pretože sa v súčasnosti zdá byť zneužívané. – povedal doktor Paweł Balsam. – Skúsenosti ukazujú, že aj v najviac digitalizovaných systémoch zdravotnej starostlivosti, napr. v Izraeli, je možné znížiť počet návštev hospitalizovaných pacientov až o 50 %. – dokončil Dr. Prusaczyk.

Zástupca ombudsmana pre pacientov Grzegorz Błażewicz apeloval na spoľahlivé posolstvo v médiách, pretože vo veľkej miere vyvolávajú strach. – Musíte ukázať argumenty, prečo a kedy potrebujete navštíviť lekára a aké veľké straty na zdraví môžu nastať, ak to neurobíme. Vzdelávanie pacientov a zdravotníckeho personálu je preto v súčasnosti kľúčové. Ochrankyňa ľudských práv dostáva od pacientov signály o nezrovnalostiach alebo problémoch s prístupom k zdravotníckym službám. Všetky prípady sa analyzujú individuálne. V spolupráci s Národným fondom zdravia prevádzkujeme horúcu linku XNUMX/XNUMX, kde naši odborníci čakajú na telefonáty. Snažíme sa poskytovať spoľahlivé poznatky a vo väčšine prípadov sú informácie dostatočné, no sú aj situácie, kedy treba zasiahnuť. Zároveň si vážime každodenné ťažkosti zdravotníckeho personálu, a preto nás veľmi mrzela nenávisť a kampaň proti zdravotníkom. Povedal hovorca.

Pre všetkých, ktorí hľadajú informácie, kde sa poradiť, urobiť testy, kde má ordinácia službu a chcú si ujasniť ďalšie pochybnosti, pripomíname Telefónne číslo informácií pre pacienta – 0 800 190 590.

Odborníci upozornili, že mnohé situácie sú nafúknuté a zbytočne vystrašujú pacientov. Dr. Paweł Balsam ako príklad uviedol príhodu zo zariadenia, kde pracuje – V marci sa veľa medializovalo nakazeného zdravotníka v nemocnici na Banacha Street vo Varšave. Pravdou je, že lekár bol nakazený a izolovaný a nemocnica ošetrila okolo 1100 pacientov. Nikto iný nebol infikovaný. Okamžite sa začali procedúry, pacienti museli byť testovaní – ale po tom, čo bola situácia v médiách prezentovaná ako dramatická, čo si mal pacient myslieť – jasné, tam nepôjdem. Odvtedy sa v zariadení nevyskytla žiadna nová infekcia. Preto žiadam o zodpovednosť médií, sú dve strany mince, treba o nich informovať.

Kampaň podporuje množstvo ambasádorov. Anna Lucińska, herečka a moderátorka, zdôraznila, že strach nás zastavuje predovšetkým. – Sám som to zažil, nedávno mi volala mama, sťažujúc sa na silné bolesti brucha, hneď som jej ponúkol, že pôjdeme k lekárovi. Na čo mama povedala, že sa bojí, lebo je tam koronavírus a ona sa asi nakazí. Mnohí z nás si to myslia. Išli sme k lekárovi, našťastie sa nám problém podarilo odstrániť, ale nie je známe, čo by sa stalo, keby sme meškali. Preto apelujem na kolegov, aby informovali a upozornili ľudí na dôležitosť vyšetrení a konzultácie s lekárom.

Ďalšia ambasádorka kampane, Paulina Koziejowska, novinárka dodala – Vždy sme mali čas na nákupy, kontrolu auta, stretnutia s priateľmi a zabudli sme na prieskum. Nešírme len zlé informácie, treba spoľahlivo a pokojne vysvetliť, ako vyzerá realita. Nemáme koronavírus zľahčovať, no zároveň sa chrániť pred vlnou rakoviny a srdcových chorôb.

Starajme sa o seba a svojich blízkych. Je veľa dôvodov prečo žiť, byť zdravý, zapoj sa do kampane Testujem sa # Pretože chcem žiť dnes!

Možno vás zaujíma:

  1. 10 najčastejších ochorení obehovej sústavy
  2. Kožné príznaky ochorenia srdca
  3. Magnetická rezonancia srdca – diagnostika srdcových chýb a chorôb [VYSVETLENIE]

Nechaj odpoveď